Medzi významné priority Verejnej knižnice Jána Bocatia patrí zriadenie a prevádzkovanie študovne regionálnej literatúry, kde sú sústredené knižničné fondy spojené s košickým regiónom. Nečudo, že pozornosti vedeniu knižnice nemohlo ujsť ani vydanie knižného diela Sándora Máraia s názvom Košická pochôdzka / Košickí mešťania. Najmä ak túto knihu preložil do slovenčiny Košičan Alexander Balega.
Sándor Márai sa narodil 11. 4. 1900 v Košiciach a patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti maďarskej literatúry. Počas svojho života veľakrát menil bydlisko, žil aj v Nemecku a USA. Do roku 1989 patril na index zakázaných autorov krajín východného bloku. Pritom pre jeho dielo nie je charakteristické čiernobiele osočovanie jednotlivých zložiek spoločnosti, ale jej stav chápe ako súhrn zodpovedností a aktivít každého jednotlivca. Keď v čase uvoľnovania politického napätia pred koncom komunistického diktátu vo východnej Európe dostal ponuku na vydanie niektorých svojich diel v Maďarsku, odpovedal zo Spojených štátov, že vydávanie svojich kníh v Maďarsku si neželá, pokiaľ bude krajina okupovaná sovietskymi vojskami a občania nebudú mať možnosť voliť demokraticky.
Krstu knihy sa okrem vedenia knižnice konal aj za účasti "krstného otca" - generálneho konzula Maďarskej republiky v Košiciach Györgya Vargu, prekladateľa Alexandera Balegu, a zástupcov vydavateľstva Nap Kiadó, ktoré knihu uviedlo na slovenský trh. Ide pritom o dielo, či skôr dvojdielo, ktoré v prvom slovenskom vydaní vyšlo iba v náklade 600 kusov, takže sa zatiaľ stáva aj zberateľskou raritou. V prvej časti knihy, nazvanej Košická pochôdzka, autor približuje výzor Košíc v prvej polovici 20. storočia, konkrétne v roku 1941. Prechádza sa pri Mlynskom náhone, cinotríne Rozália a pritom rozmýšľa nad postavením svojho rodného mesta. V myšlienkach zachytáva vtedajší stav spoločnosti, jej zložky a názorové prúdy. Všetko postupne prechádza do medzinárodného kontextu, v Európe zúri vojna, každý hľadá vinníka, a on vinníka vidí v každom, kto mlčal už v počiatkoch a tak dal možnosť jej vzniku. Dokonalým stvárnením charakterov zástupcov vtedajšieho spoločenského spektra oplýva jeho divadelná hra Košickí mešťania, ktorá tvorí druhú časť predstavovanej knihy.
Prekladateľ Alexander Balega priblížil svoje stretnutie s dielom autora. V Budapešti po páde železnej opony navštívil divadelné predstavenie Košickí mešťania a hneď navšívil riaditeľa divadla so záujmom o preklad. Márai už nebol na indexe a začiatkom 90-tych tokov o ňom odvysielal asi 40 minútové pásmo aj slovenský rozhlas.
Generálny konzul Maďarskej repuliky vyzdvihol dielo Sándora Máraia, najmä jeho protifašistickú publicistiku a duchovný rozmerom ho prirovnal k Thomasovi Mannovi.
Niekdajší riaditeľ Štátneho divadla v Košiciach, pán Grega, upozornil na skutočnosť, že v čase rekonštrukcie divadelnej budovy, mali byťKošickí mešťania uvedení ako premiéra vo vynovenej budove. Režírovať ju mal známy rakúsky režisér A. Nekovar. Zmenou vo vedení divadla došlo aj k zmene plánov na premiéru.
K spomínaniu sa pridal aj starosta mestskej časti Košice - Staré mesto Ján Süli, ktorý sa začiatkom 90-tych rokov pričinil o vystavenie pamätnej tabele Sándorovi Máraimu na Mäsiarskej ulice. Vyzdvihol autorovo hlboko ľudské cítenie i dielo, ktoré slúži nie len ako dokument o tvári Košíc v prvej polovici dvadsiateho storočia, ale aj ako varovanie, k čomu môže viesť ľudská ľahostajnosť, keď skupina jednotlivcov môže so spoločnosťou manipulovať podľa svojich mocichtivých predstáv.
Je dôvodné sa domnievať, že kniha Košická pochôdzka/Košickí mešťania sa dlho na predajných pultoch kníhkupectiev neohreje. A aj keby nebola komerčne úspešná, nič to neznižuje z jej hodnoty, ktorá ostáva v literárnom i filozofickom kontexte trvalá.
Pondelok (13. 11. 2000)
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
