Po koncerte Nazareth sa v Košiciach naskytla ďalšia príležitosť vychutnať si rockovú skupinu svetového mena. Umelecká agentúra GreArt pritiahla do Košíc Uriah Heep, kapelu, ktorá od roku 1970 nezliezla z pódií, vydala 20 štúdiových albumov plus viacero koncertných CD a kompilácií. Koncertu sme sa zúčastnili, mali možnosť nahliadnuť do jeho zákulisia i porozprávať s členmi skupiny.
Skôr ako to začalo
V nedeľu 22. februára Košice zaskočil mrznúci dážď, ktorý kompletne pokryl cesty a chodníky vrstvou ľadu, čo čiastočne skomplikovalo aj prípravu koncertu. Aspoň v tom zmysle, že nastal časový sklz. Tlačová beseda s členmi Uriah Heep bola avízovaná na 18,00 v Irish Pube, ale ešte dobrú trištvrte hodinu trvalo, kým sa dostali na miesto. Na príčine bola aj zvuková skúška, ktorá sa nečakane pretiahla a Uriah Heep prišli v evidentne zlej nálade. Potom si ešte vyžiadali súkromie na večeru, takže sa opäť čakalo. Po kari polievke a pikantnom kuracom mäse s ryžou prišiel konečne čas na novinárske otázky. Podmienkou bol čas maximálne pätnásť minúť, všetci novinári naraz a žiadne individuálne rozhovory.
Z histórie skupiny
Uriah Heep slávil svoj vrchol v rokoch sedemdesiatych a začiatkom rokov osemdesiatych. Zo zakladajúcich členov sa v súčasnej zostave nachádza už len gitarista Mick Box, druhý najstarší člen je bubeník Lee Kerslake, ktorý so skupinou hrá od jej tretieho albumu Look At Yourself, čiže od roku 1971. Výraznými osobnosťami v prvých kapitolách Uriah Heep-u boli aj spevák David Byron a hráč na klávesové nástroje Ken Hensley.
David Byron mal hlas až neuveriteľne podobný spevákovi Deep Purple Ianovi Gillanovi. Už v sedemdesiatych rokoch však musel skupinu opustiť, pretože jeho problém s alkoholom a drogami prerástol do takých rozmerov, že kapela musela zrušiť množstvo zmluvne dohodnutých koncertov. David Byron potom ešte vydal dva rozpačité sólové albumy. Po dočasnom odchode Iana Gillana mal dokonca ponuku spievať s Deep Purple, ale vďaka alkoholu už bol nepoužiteľný. Svoj životný štýl nezmenil a na jeho následky zomrel 28. februára 1985.
Skupina potom skúšala nových spevákov a zdá sa, že natrvalo sa uchytil súčasný Bernie Shaw, ktorý sa aj na koncerte ukázal vo výbornej kondícii.
V časoch najväčšieho úspechu Uriah Heep bola neustála rivalita medzi hráčom na klávesy Kenom Hensleyom a gitaristom Mickom Boxom. Niektoré albumy, ktoré v tom čase skupina vydala, obsahovali len Hensleyho skladby a údajne mal veľké ambície úplne ovládnuť skupinu. To sa mu však nepodarilo, naopak, v osemdesiatych rokoch Uriah Heep opustil. V súčasnosti koncertuje taktiež s repertoárom Uriah Heep, so skladbami, ktorých je autorom.
Tlačový brífing
Ako sme v úvode naznačili, tlačový brífing sa konal v zhone, pravdupovediac, najväčšiu pozornosť mu venoval bubeník Lee Karslake. Vyberáme niektoré z otázok a odpovedí.
Ako vyzerá vaše súčasné turné?
Mick Box – gitarista: Začali sme v Holandsku, potom sme prileteli do Bratislavy, odtiaľ sme išli na koncert do Českej republiky (Zlín), odtiaľ do Maďarska (Budapešť) a teraz sme tu. Odtiaľ sa vraciame do Anglicka a neskôr ideme do Fínska. Sme stále na cestách okolo sveta.
Otázka www.cassovia.sk: V súčasnosti sa na internete nachádza veľké množstvo ilegálnych kanálov, z ktorých je možné sťahovať nahrávky vo formáte mp3, medzi nimi aj skladby Uriah Heep. Ako vnímate túto skutočnosť, keďže to hudobníkom znižuje predajnosť ich CD?
Phil Lanzon – klávesy: Nemá význam hovoriť o tom, či je to dobré, alebo zlé. Jednoducho je to tak. My to nemôžeme zastaviť.
Bernie Shaw – spevák: Pokiaľ sa to deje v malom, nie je to zlé. Pokiaľ sa to však deje vo veľkom, je to pre hudobné skupiny veľmi zlé.
Otázka www.cassovia.sk: Šesťdesiate a sedemdesiate roky sa pre rockových hudobíkov niesli v štýle sex, drogy a rock´n´roll. Ako vyzerá tento život teraz?
Lee Kerslake – bubeník: Prečo by to malo byť teraz inak? Len Sex a drogy teraz idú viac ako rock´n´roll.
Bernie Shaw – spevák: Drogy sú niečo ako aspirín... ha, ha, ha... (Myslel to skôr ironicky.)
V rokoch 1970 až 1972 ste vydali päť albumov. Ako vnímate vtedajšiu vysokú aktivitu?
Lee Kerslake – bubeník: Nahrávacie spoločnosti nám verili, bolo to obdobie, v ktorom išlo o hudbu. Teraz my musíme veriť nahrávacím spoločnostiam. Predtým tieto spoločnosti zaujímala hudba. Teraz je ich záujem len o peniazoch. Na nešťastie...
V tejto zostave hráte od roku 1986. Čo vás drží takto stále pohromade?
Lee Kerslake – bubeník: Sex...
Trevor Bodler – basgitara: Ale nie medzi sebou...
Phil Lanyon – klávesy: Priateľstvo a „chémia“...
Nemáte v úmysle opätovne začať hrať s Ken Hensleyom?
Lee Kerslake – bubeník: Skúšali sme to, ale už nemáme v úmysle. Ideme úplne inými cestami. Nie hudobne, ale názorovo. Ken Hensley tvrdí, že teraz využíva hudbu na šírenie viery. Teda na propagáciu kresťanstva. Alebo, ako to vnímame my, využíva kresťanstvo na zvýšenie vlastnej popularity. To nemáme v úmysle.
Otázka www.cassovia.sk: Ako vnímate súčasné hudobné trendy, ktoré majú mediálnu podporu takých staníc ako MTV? Rock na televíznych obrazovkách takmer zanikol.
Lee Kerslake – bubeník: Stanica MTV nie je vôbec o hudbe. Všetci chcú len jedno. VH-1, MTV ako aj ďalšie kašlú na muziku a chcú len zarábať. Neponúkajú všeobecný prehľad, nešíria rôzne žánre, nezáleží im na kvalite, dávajú len to, čo im čo najrýchlejšie prinesie peniaze. Takže tam nemáme žiaden job.
V koľkých krajinách ste doposiaľ koncertovali?
Mick Box – gitarista: V sedemdesiatich štyroch.
Posledný štúdiový album (Sonic Orihgami) ste vydali v roku 1999. Kedy bude ďalší?
Lee Kerslake – bubeník: Začali sme nahrávať nový album, príde možno o 5 až 6 mesiacov. Práva na ňom je veľmi príjemná, v dobrej atmosfére. Tešíme sa naň a veľa si od neho sľubujeme.
Otázka www.cassovia.sk: Ktorý svoj album považujete za najlepší?
Lee Kerslake – bubeník: Ten, ktorý práve nahrávame.
Koncert
V čase, keď sme sa z tlačového brífingu dostali na koncert, už pomaly končila predkapela Brouci, ktorá hrá skladby skupiny The Beatles. Po krátkej pauze na pódium vybehol Uriah Heep a začal jedným zo svojich najväčších hitov – skladbou Easy Livin´.
Napriek napätiu, ktoré bolo medzi členmi skupiny pred koncertom evidentné, pôsobili neuveriteľne uvoľnene a v pohode. Trochu problematickým sa javilo skôr ich ozvučenie. Tieto veci dokáže spôsobiť aj akustika športovej haly, ktorá je iná na zvukovej skúške, keď je miestnosť prázdna a iná keď sa naplní divákmi. Ostáva potom na zvukárovi, aby dal veci do poriadku. Tu však počas celého koncertu hlasitosťou výrazne prerážali klávesy, basgitara bola zasa neprimerane potlačená. To však na dobrej nálade obecenstva neubralo.
Nosnú časť repertoáru možno označiť ako the greatest hits, čo návštevníkom v podstate vyhovovalo. Hity ako Sunrise, Gipsy Queen, Sweet Freedom, Look At Yourself alebo July Morning dvíhali zo sedadiel aj staršie ročníky.
V neuveriteľnej kondícii pôsobil najmä spevák Bernie Shaw. Tento chlapík, čo pôsobí dojmom, že váži 50 kilogramov len keď si obuje ťažké zimné topánky, spieval neuveriteľne čisto a s nasadením.
Uriah Heep bola vždy skupina, ktorej silnou stránkou bola príjemná melodika, dokonalé vokály, chytľavý rytmus a aranžmány, v ktorých dochádza k častému striedaniu nadupaných a lyrických pasáží. To platilo aj pre tento koncert a niet mu čo vytknúť. Pravdou je aj to, že hráči na sólové nástroje nikdy nevynikali inštrumentálnou virtuozitou, čo sa odráža najmä v hre gitaristu Micka Boxa. Milovníci vyšperkovaných gitarových sól asi dávajú prednosť iným skupinám. Človek si stále myslí, že tento gitarista musí mať niečo v zálohe, čo predvedie na koncerte, ale nestalo sa. Gitarovo mu skôr sedí akustická poloha a pokiaľ ide o elektrickú gitaru, tu vypåňal zvukový priestor skôr rytmami a melodickými riffmi. Uriah Heep bol však vždy aj o tom, nikomu to neprekážalo.
Osobne ma inštrumentálne prekvapil basgitarista Trevor Bodler, ktorý popri iných členoch pôsobil viac nenápadne, ale jeho presná hra a nápadité melodicko-rytmické riffy dávajú záverečnému zvuku skupiny bohatý výraz.
Koncert Uriah Heep v Košiciach bol vskutku úspešný. Svedčil o tom aplauz, pódiová uvoľnenosť hudobníkov a niekoľko prídavkov. Pred jedným z prídavkov Mick Box povedal, že sa práve cítia natoľko príjemne, že ak bude potrebné, radi tu prídu opäť.
Poslednou skladbou bol megahit Lady in Black, skladba, na ktorú existuje aj množstvo rôznych slovenských textov, a ktorú sa snáď učil hrať každý, kto pozná aspoň niekoľko akordov na gitaru. Refrén spievala celá hala, atmosféra gradovala až do úspešného konca.
Slavomír Szabó
foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
