19. február - 19. marec 2004
Slovenské technické múzeum
Rozsiahly archív fotografií Evy Davidovej, ktorý sa stal základom dlhodobého výstavného projektu, nazvaného Romano Drom - Cesty Rómov, je plodom mnohoročného životného, odborného ale i obecne ľudského usilovania a smerovania poprednej osobnosti našej etnografie a rómistiky. Výstavná kolekcia snímok, ktorá je zvrchovane humanistickou správou o stave rómskeho sveta a o jeho premenách od polovice 50. rokov minulého storočia až po dnešok, však zároveň svedčí o tom, že autentické vykročenie v ústrety príbehom ľudí, ktorí sa zdanlivo nehodia do sveta vežkých príbehov o pokroku a civilizovanosti, je jedným poctivým spôsobom, ako sa zhostiť úlohy vedenia a dobyť pri tom citadelu ľudskosti a krásy.
Eva Davidová sa už v priebehu svojho štúdia (etnografia a dejiny umenia) na pražskej Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej rozhodla pre nesprostredkovaný kontakt s autentickým prostredím obyvateľov rómskych osád a mestských rómskych komunít východného a stredného Slovenska. Tu sa započalo jej bádateľské úsilie, vedené snahou zdokumentovať a pre budúcnosť zachytiť sociálno-kultúrnu skutočnosť a tradíciu rómskeho etnika. Jej záujem sa sústredil predovšetkým na fonografické záznamy pôvodnej rómskej ústne tradovanej kultúry - na rómske rozprávky, piesne a tradičné rozprávania.
Snímky olašských Rómov, ktoré autorka urobila prevažne v rokoch 1958 - 1959, zachycujú kočovný život týchto normádskych žudí, ktorých vozy sa navždy zastavili v roku 1959 na základe zákona č. 74/1958, ktorým chcela vtedajšia majoritná spoločnosť docieliť násilnú asimiláciu rómskej minority, a ktorým položila základ budúcich tragických osudov mnohých rómskych mužov a žien.
Snímkami z mestského prostredia priemyslových sídiel Čiech a Moravy sa potom Eva Davidová snaží podať svedectvo o presídlení slovenských Rómov do prostredia, ktoré zrušilo histografický a regionálny kontext, v ktorom sa rómska kultúra doposiaľ vyvíjala a dramaticky tak premenilo povahu a štruktúru tohto spoločenstva.
Nezmerné osobné zaujatie autorky a skutočnosť, že sa odvážila poctivo načúvať spôsobu rómskeho života, jeho vnútornej logike a poriadku, tak uchránili jej fotografie od osobnej nezúčastnenosti a akejsi odborníckej objektivity. Naopak im vtlačili charakter neopakovateľnej osobnej udalosti, ktorá sa stala hlbokým svedectvom a výpoveďou o inakosti a rovnakosti našich blížnych. Fotografické formáty svojou priznanou a nezastieranou surovosťou neškoleného prístupu využívajú chýbajúci retuš a prácu s plnou plochou negatívu k tomu, aby podtrhli autenticitu a nestrojenosť daného okamihu, v ktorom snímka vznikla ako tichá dohoda medzi autorkou a ľudskou komunitou, ktorá sa jej týmto otvorila v svojej jedinečnosti. Eve Davidovej sa svojím zaujatím podarilo prekročiť rámec odbornej a reportážnej fotografie natoľko, že jej vizuálne svedectvo o cestách Rómov obstojí samostatne i v kontexte umeleckého dokumentu autorov súčasnej fotografie.
(výber z textu katalógu ku výstave)
Vystavené fotografie v počte 89 ks od snímok sotva odrastených detí, cez snímky zachycujúce tradičné rómske remeslá a zvyky, až po citlivé portréty najstarších členov tohto ľudského spoločenstva.
Výstava prezentovaná:
1. krát v roku 2001 (250 ks fotografií - celá kolekcia) v Plzni vo veľkej židovskej synagóge, tejto veľkej výstave predchádzala prezentácia 50 ks fotografií na Novomestskej radnici v Prahe v januári 2001. Nasledovali výstavy po českých múzeách napr. Český Krumlov, Most atď.
Minulý rok (2003) v septembri bola výstava inštalovaná v Spolkovej republike Nemecko, kde jej prezentáciu organizačne zabezpečilo České centrum v Berlíne.
Výstava prebieha v Slovenskej republike pod záštitou Ministerstva kultúry SR, generálneho konzulátu Českej republiky v Košiciach, Českého centra v Bratislave a Nadácie Inforoma. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
