Ak zabíja žoldnier, nie je to hriech, ale osobná potreba...
@ Kultúra -> Divadlo
Apr 25 2002 - 11:11 GMT
|
Centrum voľného času Domino uviedlo hru šermiarskeho spolku Runa s názvom Žoldnieri. Košická divadelná amatérska scéna má svoje problémy, vytrvalosť daná iba nadšením bez podpory často opadá. Podobné akcie sa stávajú skôr raritné, najmä vzhľadom na prevedenie danej hry.
V Košiciach totiž pôsobí viacero skupín historického šermu, ale zvyčajne sa ich vystúpenia štylizujú po podoby jarmočných atrakcií. Práve uvedením tejto ucelenej hry na divadelných doskách možno konštatovať, že košická naivná divadelná scéna získala nový rozmer. To isté platí o košickej šermiarskej scéne.
Hra Žoldnieri si nenárokuje na historickú dejovú presnosť, autentické podanie konkrétneho príbehu, avšak spôsobom zmýšľania svojich hrdinov sa pokúša o servírovanie stredovekej mentality ľudí vytrhnutých zo spoločenskej hierarchie hodnôt. Vytvára sa hierarchia nová, žoldnierska, ktorej vrcholom je túžba prežiť a obohatiť sa. V mystifikovanom podaní sa medzi účinkujúcimi pohybuje smrť, ktorú môžu vidieť len màtvi, alebo šialenci. Čiže ľudia, čo zavrhli všetky cnosti a v živote iných nevidia žiadne hodnoty.
V predstavení dokonca chýbal kladný hrdina, ktorý v sentimentálnych historických hrách napåňa predstavy súčasného človeka o rytierstve. - Ak si hladný, zabi toho, čo má jedlo. Ak sa ti páči žena, unes ju, uži si a potom ju predaj za výkupné. –
V jednej časti to dokonca vyzeralo tak, že akú takú pozitívnu rolu možno pripísať len jednej postave – smrti. Pretože tá jediná chápe spoločenské zlo, ale poctivo vykonáva svoju prácu. Žoldnieri, ak im ide o krk, emigrujú, prejdú na stranu nepriateľa, vytvárajú zbojnícke skupiny a rabujú, idú tam, kde dostanú väčší žold bez ohľadu na ideály panovníkov, čo medzi sebou vedú vojny.
Vyše polhodinovú hru naštudovali členovia Runy počas necelých troch mesiacov. Nároky na kostýmy a historické zbrane riešili svojpomocne. V ich radoch taktiež vznikol scenár, napísal ho predstaviteľ hlavnej role Henrich Fedor. Amatérskym hercom možno vyčítať nedokonalú teatrálnosť, v niektorých prípadoch slabšie ovládanie pódiového rečového prejavu, mimiky, pohybovej kultúry, avšak toto predstavenie pritiahlo oveľa viac divákov, ako iné naivné súbory. Aj pretože boli iní, čo by im mohlo priniesť dostatok pozornosti a publicity aj na divadelných festivaloch, kam rozhodne patria.
A prečo história bez romantického pátosu? Ako hovorí líder Runy Richard Koložvári, pretože to tak medzi žoldniermi bolo, pretože až keď ľudia v nadsadenom deji hry poznajú plnú nahotu zla, „môžu pochopiť, že priateľstvo je v dnešnej komplikovanej dobe potrebnejšie viac, než kedykoľvek predtým.“
25. 4. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
