25. 3. – 22. 4. 2004
Verejná knižnica Jána Bocatia - Fotogaléria NOVA
Celé roky sme počúvali, čo všetko nám komunizmus dá. Až dnes vidíme, čo všetko nám vzal.
Ako napísal Boris Pasternak vo svojom Doktorovi Živagovi - človek sa narodil, aby žil, nie preto, aby sa na život pripravoval. My sme sa však nepripravovali ani na život, my sme sa pripravovali na krajšie zajtrajšky. Klamali sme sami seba, s nadšením sme ospevovali niečo, o čom sme vedeli, že je to zlé. Takáto doba človeka jednoducho nemôže nepoznačiť.
Naši rodičia v tejto dobe vyrástli, prežili svoju mladosť, najlepšie roky a keď sa skončila, boli v dôchodku. Naša generácia jej obetovala mladosť. Dnes si už máloktorý dvadsiatnik dokáže predstaviť, že by do zahraničia cestoval s vycestovacou doložkou, že by s jeho cestou musel súhlasiť Socialistický zväz mládeže... Ale ešte ťažšie si dokáže predstaviť, že by mal svoj názor, ale navonok by hovoril pravý opak toho, čo si myslí. S rozjasanou tvárou by navyše musel nastúpiť do prvomájového sprievodu alebo na lampiónový pochod “pri príležitosti neviemkoľkého výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie”. Len preto, aby “oslávil” nenávideného väčšieho brata. Učili nás milovať Sovietsky zväz a my sme ho nenávideli. Preto, že sme ho milovať museli. Učili nás, že je vo všetkom najlepší, a on bol pre nás symbolom úpadku, krachu vo všetkých jeho podobách. Učili nás, že patríme do svetovej socialistickej sústavy, že v našich šľapajách kráčajú bratské krajiny v Afrike, Amerike, Ázii, a my sme sa z nich smiali.
A potom sa to všetko na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia zrazu zmenilo. Z mapy sveta zmizol Sovietsky zväz. Na smetisku dejín zostala svetová socialistická sústava. Nežná revolúcia rozdelila Česko-Slovensko, za rikotu zbraní za rozpadla Juhoslávia, spojilo sa Nemecko. Pod pojmom socializmus sa zjavila hrubá červená čiara. KONIEC.
Ako ľahko sa to konštatuje! Ako rýchlo sa dajú obnoviť ošumelé fasády, ako pomaly sa mení ľudské myslenie! Socializmus zostal v nás. Spolu s publicistom Petrom Kubínyim sme hľadali jeho odraz v zrkadle ľudskej duše. Najskôr v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, od Kamčatky až po Kaliningradskú oblasť, od Pobaltských republík až po turkménsky Ašchabád. Výsledkom týchto ciest bola kniha RÍŠA ZLA, ktorá vyšla v roku 2000.
Sovietsky zväz - náš vzor ! Vzor nielen pre Česko - Slovensko, ale aj pre “malých bratov” v Etiópii, Albánsku, Nikarague, Mongolsku, Líbyi, Kambodži, Kórejskej ľudovodemokratickej republike, Ertrei, Jemene, Rumunsku, Juhoslávii, Mozambiku, Čínskej ľudovej republike, vo Vietname či na Kube. Fotografie sú práve z týchto krajín. Sú súčasťou publikácie KONIEC, ktorá vyšla v novembri 2003.
Nie, mapovanie bývalých socialistických krajín nemala byť pomsta za roky socializmu. Chceli sme spoznať sami seba, svet, v ktorom sme žili a ktorý nám vtedy spoznať nedovolili. Možno tie fotografie pôsobia pochmúrne, ale je to obraz doby. Obraz, v ktorom sa azda nájdete aj vy.
Alan Hyža
Alan Hyža sa narodil v roku 1964 v Levoči. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (1983-1988). Pracoval v denníkoch Večerník, Práca, Pravda, SME, v súčasnosti pôsobí v týždenníku Plus 7dní, Žije a tvorí v Bratislave. Na projekte o konci socializmu pracoval spoločne s Petrom Kubínyim v rokoch 1995-2003. Je držiteľom 8 cien Cech Press Photo.
203.expozíciu FotoGalérie NOVA v Košiciach pripravil Fotoklub NOVA Košice v spolupráci s Verejnou knižnicou Jána Bocatia pri príležitosti Týždňa slovenských knižníc (22.-26.3.2004) |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
