Z programu Osláv Dňa mesta Košice 2004 sme v šiesty deň (9. 5., štvrtok) navštívili autorskú prezentáciu kníh Východoslovenský slovník 1. a 2. diel. Autorom slovníkov je historik profesor Ondrej Halaga.
Ondrej Halaga (1918) patrí medzi tých vedcov, ktorým sa ich odbornou publikačnou činnosťou podarilo dôkladne zmapovať históriu mesta a jeho regiónu. Množstvo kníh a odborných prác dnes tvoria základ pre vznik nových diel. Samotný autor však iné diela „nevykrádal“, pracuje priamo v archívoch, alebo v teréne. Jeho kniha Počiatky Košíc a zrod metropoly je doposiaľ najkomplexnejším dielom o histórii mesta.
Je možné položiť si otázku, prečo sa taký odborník ako Halaga začal venovať systematickému výskumu východoslovenských nárečí a tvorbe slovníkov. To vo svojej reči čiastočne naznačil už zástupca vydavateľstva Universum profesor Švorc. Ako uviedol, zatiaľ čo západoslovenské a stredoslovenské dialekty sú už dávno zmapované, podobné dielo postavené na vedeckom základe na východe Slovenska doposiaľ chýbalo. V histórii dokonca bola opakovane spochybňovaná slovenská národná identita „východniarov“. Hovorilo sa skôr, že obyvatelia východu Slovenska sú od 18. storočia zmiešaní z ruských národností, tiež Poliakov a Maďarov. To vo svojich prácach kedysi uvádzal napríklad prešovský archivár Viktor Dvorčák, a toho sa ujala i maďarská propaganda, ktorá vyvrcholila Viedenskou arbitrážou a odtrhnutím Košíc a okolia zo Slovenska, čím sa dočasne stali súčasťou Horthyovského Maďarska.
Až po oslobodení Košíc (19. 1. 1945) došla 21. 1. 1945 do mesta depeša z Moskvy, podľa ktorej Košice i jeho okolie opäť patrili Československu. Presne v tom istom roku Ondrej Halaga založil spolok Svojina a okrem iného začal aj so systematickým výskumom východniarskych dialektov. Jeho snaženie vyvrcholilo teraz, v roku 2004, predstavením už vydaných slovníkov. Pracoval na tom vyše 50 rokov! Slovníky obsahujú vyše 50 tisíc výrazov a asi 100 stránkovú štúdiu o pôvode obyvateľov východoslovenského regiónu a ich dialektov.
“Národná identita sa skladá z regionálnych identít obyvateľov regiónov. V čase, kedy vznikala spisovná slovenčina, východoslovenský dialekt už existoval, len sa do nej nepremietol,“ povedal Ondrej Halaga. Ako ďalej dodal, východoslovenské nárečie nikdy nemalo a nemá podmienky na prežitie. Jeho lingvinistickou analýzou pritom dôjdete k záveru, že je to veľmi starý jazyk, ktorý má svoje ekvivalenty dokonca medzi Lužickými Srbmi, na Pomorí a v Poľsku. Dá sa predpokladať, že vznik takýchto slov možno datovať do 7. a 8. storočia sťahovania Slovanov.
Teraz sú už zemplínsky, šarišský a všetky iné dialekty vedecky spracované, môžu sa o ne opierať ďalšie odborné štúdie. Slová môžu opätovne prenikať , i keď nie do úradnej reči, ale aspoň do umeleckých diel.
Na záver: o záujme Slovenska spracovať a uchovať východniarske dialekty svedčí jeden fakt. Slovníky vznikli vďaka podpore, ale nie našej. Príspevok došiel z USA od Američana stredoslovenského pôvodu. Inak by knihy nevyšli.
Slavomír Szabó
|
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
