Oslavy Dňa mesta Košice na asfalte, na bojisku i na vode
@ Kultúra -> Podujatia
May 05 2002 - 16:18 GMT
|
Tretí deň osláv Dňa mesta Košice mal niekoľko mimoriadne obľúbených podujatí. Navštívili sme z nich tri.
Kreslenie na asfalt
Aj keď prvé podujatie nestálo v centre pozornosti dospelých, jeho význam nebol o nič menší ako u iných akcií. Kresliť na pešej zóne s farebnými kriedami by si za iných okolností vyslúžilo minimálne pozornosť mestskej polície. Teraz však boli deti vítané. Centrum voľného času Domino z Popradskej ulice pripravilo akciu s názvom Kreslenie na asfalt. O záujme svedčí skutočnosť, že sa tu zišli stovky, ak nie cez tisíc detí. Na pódiu pred Štátnou vedeckou knižnicou začal kultúrny program, ktorý zabezpečovali hudobné skupiny z CVČ Domino.
Deti okrem kreslenia na asfalt súťažili aj v hode kriedou do diaľky, stavali hrad zo separovaných plastových fliaš a navrhovali logo pre spoločnosť Kosit.
Slnko svietilo, ohlasované teploty do 28 stupňov sa stali realitou. Obe strany pešej zóny centra mesta sa zapåňali kresbami od malých detí, až po dospelých, čo sa tiež spontánne pridali.
V hluku ľudí sme stretli riaditeľa CVČ Domino Ivana Kimáka, ktorého sme požiadali o priblíženie akcie: „Je to jedno z našich už tradičných podujatí pri príležitosti osláv Dňa mesta Košice. Ide o kreslenie na asfalt. Oslovili sme deti základných škôl a materských škôl, aby takýmto spôsobom oslávili tento sviatok. Stretávame sa pravidelne s veľkým záujmom, vidíte, aj toho roku to inak nie je. Pripravili sme päťstopäťdesiat plôch na kreslenie. Deti sú oceňované hneď na mieste, zvyčajne dostanú sladkosti.“
Uhorská vojna
Z uvoľnenej atmosféry slnkom zaliatej Hlavnej ulice sa popoludní presunuli na Aničku. Tam to vyzeralo, akoby sa zastavil čas. Skôr, akoby sa vrátil. Práve na tomto mieste chystal Strelecký spolok Košice rekonštrukciu historickej bitky medzi tureckým a rakúskym cisárskym vojskom, aké sa tu v minulosti odohrávali.
Zatiaľ čo si herci a bojovníci upravovali kostýmy a čistili zbrane, rozhovoril sa jeden z hlavných organizátorov akcie Marián Kapinos: Ako strelecký spolok Košice na organizácii spolupracujeme so spoločnosťou Pyra, Magistrátom mesta Košice, umeleckou agentúrou Cassovia a skupinami historického šermu Runa, Templári a Artecon. Ide o hranú bojovú scénu z obdobia uhorsko-tureckých vojen, kedy hranica Osmanskej ríše bola iba pár kilometrov od Košíc. Má to teda aj regionálny charakter. Bojové strety na hranici boli časté, existovali dediny, ktoré raz patrili pod Turkov, potom zasa pod Viedeň, ich páni, ktorým museli odvádzať dane, sa rýchlo striedali. Práve to je aj zápletkou prezentovanej bojovej hry. V tom čase mohli aj regionálni vojenskí velitelia robiť mierové dohody s protivníkmi. Často v podstate išlo o súkromné kšefty. Podobne ako dnes mafiáni, keď každý má svoj flek, a len keď niekto vlezie druhému do teritória, začne boj.
Hra je vsadená do čias cisára Rudolfa II., pričom samotná Uhorská vojna trvala od rokov 1592 až približne po rok 1605“.
Show začala. Uprostred ohradenej lúk sa nachádzala imitácia slovenskej dediny. Dva domy a kostol. Slováci sa pokojne motali hore-dole, keď pribehol chlapík, že idú Turci. Aj došli, celá armáda, ktorej vodca sa zaujímal, či zaplatili dane. Richtár ukázal glejt. Zaplatili, lenže Viedni, pretože podľa posledných informácií patrili pod jej správu. Turci mali iný názor a tak začala naháňačka. Pochytané deti mali ísť na prevýchovu za janičiarov, ženy do háremu a muži do otroctva.
V tej chvíli začala vzduchom lietať zemina a hlučné výbuchy dávali zabrať všetkým prítomným. To sa ozývali explózie v podaní pyrotecnickej firmy Pyra, ktorá simulovala výbuchy dopadajúcich delových gulí. Vskutku sugestívne, väčšinou prítomných až trhlo. Ozvali sa bojové bubny a na scénu napochodovala rakúska cisárska armáda. Začalo vyjednávanie, komu majú dedinčania platiť dane. A keďže sa nedohodli, prišli na rad zbrane. Pálili cisárski žoldnieri aj Turci, v čase nabíjania nestúpila pechota na meče. Nakoniec zvíťazilo cisárske vojsko. A keďže oslobodení dedinčania nemali glejt o zaplatení daní, pretože ten im vzali Turci, žiadali od nich zaplatiť nanovo. Peňazí nebolo a tak išli dedinčania do zajatia. Nuž, princípy sa nemenia, keď sa páni nedohodnú, vždy si to odnesú radoví ľudia...
Túto show opakovali ešte raz večer o ôsmej. Akurát sa stmievalo a na dôvažok aj podpálili dedinu. Myslím si, že tento bod programu osláv Dňa mesta Košice patril medzi najefektnejšie a rekonštrukcia historickej bitky bola veľmi vydarená akcia, svedčiaca o kvalite organizátorov.
Košické Benátky
Medzi najnavštevovanejšie akcie osláv Dňa mesta Košice patria Košické Benátky. Ak každoročne, aj teraz pritiahli niekoľko tisíc ľudí. Ide o prehliadku atypických plavidiel, ktoré sa plavia od jazera pri reštaurácii Ryba cez Mlynský náhon. Tohto roku sa akcie zúčastnilo trinásť lodí.
Ich posledné úpravy a predvádzanie začalo na spomínanom jazere. Mesto Košice bolo zastúpené už tradične – veľkým plavidlom s vlajkou mesta. Z mestských častí tu mali svoje lode ešte Sever, Juh, Západ a Sídlisko ahanovce.
Originálne lode boli hlavne z mestskej časti Košice-Juh, čo bol parník, dokonca na palivo a z komína to výdatne čmudilo. Mestská časť Košice-Západ sa prezentovala arénou s dvoma unavenými bábkami – boxermi a heslami za pokojné voľby s vôľou občana na prvom mieste.
Upútalo aj plavidlo spoločnosti Qalt, čo bol loď v tvare formule a tiež obchodnej spoločnosti Carrefour, ktorá svojim orientálnym vzhľadom vyzerala ako loď čínskeho veľkoskladu.
Plavebná trasa bola vysvietená farebnými žiarovkami, v závere hrala country skupina Veslári. Ako sa plavidlá presúvali vodným tokom, obe strany Mlynského náhonu lemovali rady divákov. Vystupovalo sa na móle, kde celú akciu moderoval Richard Hergot.
V minulých rokoch toto podujatie excelentne moderovala Katarína Jantošovičová a rozdiel bolo evidentne cítiť. Trapas nastal, keď sa k mólu doplavila prvá loď. Moderátor predtým predstavoval rodinu Pavelčákovcov, ktorá je známa svojou produkciou ľudových piesní, rovanko aj tým, že Tatiana Pavelčáková sa na druhý deň mala stať prvou nevestou načínajúcej tradície košických svadieb.
Pavelčákovci práve dospieval prvú pieseň, keď sa plavidlo žiackeho parlamentu blížilo k mólu. Moderátor vystúpenie neprerušil, takže prvú loď neuvítal a spievalo sa ďalej. Zatiaľ čo sa mólo dynamicky vlnilo pod spievajúcimi a tancujúcimi Pavelčákovcami, žiaci zo základných škôl, ktorí tu prišli podporiť mesto Košice, len nechápavo krúžili na lodi pred očami moderátora. Richard Hergot ich dokonca vyzval, aby sa vrátili späť k ostatným lodiam.
Na druhý deň som telefonoval niekdajšej študentskej richtárke Katke Džunkovej, ktorá bola tiež v tomto člne. Povedala len toľko, že nič nechápali. V lodi totiž od jazera Ryba veslovali celý čas štyri dievčatá (k tomu im vyhrával jeden chlapec na gitare) a už nemali silu vrátiť sa späť proti prúdu medzi ostatných. Na rozdiel od predošlých rokov prví ostali nepovšimnutí.
Zato keď sa objavila loď s viceprimátormi (primátor bol na služobnej ceste v Taliansku), moderátorská show naberala na obrátkach. Pri odovzdávaní diplomov Richard Hergot dokonca poznamenal, že ako prvý prišiel žiacky parlament, ale neregulérne (?!).
Vcelku slušný trapas bolo odmeňovanie veľkej lode spoločnosti Krígeľ s transparentom s nápisom Ta žime! Na ňom vyhrávala country kapela, čapovalo sa pivko zo súdka a opekali kurčatá. V ohodnotení lodí toto plavidlo získalo druhé miesto. Lenže moderátor vyhlásil ich úspech a chcel im odovzdať cenu skôr, ako vôbec bolo vidieť, či doplávali. Možno boli ešte niekde na polceste. Už vyzýval na prebratie ceny, keď zrazu – loď nikde... Prvú cenu získalo plavidlo mestskej časti Košce-Juh.
Bola moc, už po 22. hodine, ale skutočne veľmi teplo. Až natoľko sa pred pristávacím mólom kúpalo. Dobrovoľne aj nedobrovoľne. Dobrovoľne sa kúpala posádka plavidla Qalt. Ich loď mala očividné problémy, tak už v nej sedelo len jedno dieťa a dvaja plavci ju tlačili do cieľa. Keď vyliezli na mólo, otvorili šampanské. Lenže jeden z plavcov mal už očividné problémy udržať fľašu v ruke a tá mu spadla do Mlynského náhonu. Tak ju aspoň vytiahli a naliali si šampanské na hlavu.
Druhé sa kúpali dve dievčatá a chlapec zo študentského parlamentu. Pri preberaní diplomu z móla sa s nimi prevrhlo kánoe. Ako tretí sa vykúpal hltač ohňa.
Hltači ohňa zo skupiny historického šermu Templári patrili k záverečnej show tejto noci. Lenže vďaka kvalitne premočenému mólu sa jeden pošmykol a stal sa z neho hltač vody. Neodradilo ich to a po súboji s fakľami si liali do úst horľavú zmes, ktorú efektne vyfukovali cez plamene fakle. Až pri odchode z móla som si všimol, že len pár metrov vedľa stálo hasičské auto a požiarnici v pohotovosti.
Vydarená akcia sa skončila ohňostrojom, ktorý pripravila spoločnosť Pyra.
3. 2. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
