Košická svadba – nová atrakcia, v ktorej skutočne o niečo ide
@ Kultúra -> Podujatia
May 05 2002 - 16:29 GMT
|
Víkend osláv Dňa mesta Košice začal veľmi netradične. V podstate už o 6,00 ráno, ale tento bod mol mimo slávnostného programu. Ak by však bol verejný, pravdepodobne by si vyslúžil potlesk tisíciek Košičanov. Vedenie mesta v spolupráci s políciou sa rozhodlo radikálne zakročiť a zlikvidovať novú a nelegálne postavenú rómsku osadu v geografickom centre mesta pri Zvončekovej ulici.
Koniec rómskej osady, alebo len medzihra?
Všetko sa dialo bez toho, aby boli vopred informované médiá, čo je v podstate pochopiteľné. Stačila by jedna žena, ktorá by sa postavila s dieťaťom v náručí proti policajtom a fotografia by obletela celý svet. Pripomeňme, že rómska osada vznikla v zelenej zóne neďaleko od niekdajšieho pivovaru a chatrče si tam začali stavať aj mnohí Rómovia, ktorí nemajú trvalý pobyt v Košiciach. Nezákonným spôsobom obsadili pozemky, ktoré majú konkrétnych vlastníkov a život viedli v podmienkach, ktorý mohol vytvoriť centrum infekčných chorôb. Žili tu bez vody, bez elektriny. Ako aj pre médiá mnohí z Rómov priznali, bývať nemali kde, pretože prišli o všetko pri hre kariet, alebo sa stali obeťami rómskeho úžerníctva.
Dovolím si tvrdiť, že každý súdny človek vie, že tento zásah polície nemá nič spoločné s rasizmom. Ako nám neskôr povedal primátor Zdenko Trebuľa, v Košiciach asi štyri tisíc ľudí čaká na byty. Zákon musí platiť rovnako pre všetkých. Rómska otázka je však natoľko citlivá aj v zahranično-politických vzťahoch, že, dovolím si tvrdiť, trpí ňou občiansky princíp i rovnosť obyvateľov Slovenska pred zákonom. Zákon má však platiť rovnako pre všetkých a vznik precedensu diskriminovanej väčšiny je taktiež spoločensky nebezpečný. I keď človek si už dnes nemôže byť istý ani tým, či takto formulovaný komentár niekto neoznačí za rasovo dehonestujúci.
O vyjadrenie k rannej akcii sme požiadali námestníka primátora Jozefa Filasa: “Všetko sme robili na základe platnej legislatívy. Pripravili sme to tak, že v uplynulých týždňoch všetci, ktorí tam neoprávnene obývali priestor, boli lustrovaní. Zistili sme, kto tam žije, kde má trvalý pobyt a podobne. V piatok dostal každý do ruky výzvu na opustenie priestoru s citovaním presných zákonných noriem. Ráno sme pripravili spomínanú akciu na nastolenie zákonného stavu.
Som rád, že môžem konštatovať, že sa to zaobišlo bez incidentov. Všetci sa rozišli, bol pristavený aj autobus pre tých, ktorí mali trvalé bydlisko mimo Košíc, alebo vo vzdialenejších mestských častiach. To však využili minimálne. Následne bol tábor technicky zrušený. Išlo asi o 50 až 70 ľudí, ich počet bol veľmi pohyblivý.“
Za technickú úpravu možno počítať nájazd buldozéra, ktorý má v nasledujúcich dňoch uviesť terén do pôvodného stavu. Ako sme sa dozvedeli, o pristavený autobus bol malý záujem aj pretože niektorí Rómovia si radšej mobilom zavolali taxík...
Košická svadba
Dominantnou akciou sobotňajšieho popoludnia sa stala Košická svadba. V minulosti sa v Košiciach volila hradná dáma, avšak nikto vlastne nevedel, čo táto funkcia obnáša. V podstate sa hradná dáma tu a tam ukazovala po boku radných pánov ako talizman, pousmievala sa a koniec. Nový program bol minimálne rovnako zaujímavý a skutočne o niečo išlo. O zásadný životný krok.
Mladomanželmi prvej Košickej svadby sa stali Tatiana Pavelčáková a Tibor Bogno. Zoznámili sa tak, že každý z ich nezávisle vyhral zájazd do Vysokých Tatier a na železiarne zvyknutému Košičanovi čerstvý vzduch rozum ihneď pomúti. Aj tak je to možné povedať, možno aj romantickejšie, že v lone prírody sa ich pohľady stretli a našli v sebe zaľúbenie, alebo že sa opäť potvrdilo, aké rôzne a nepredvídateľné nebezpečenstvá Tatry skrývajú.
Košická svadba mala skutočne pompézny a teatrálny charakter. Pred divadlom zoradené lavice, historický sprievod mušketierov a dám v dobových kostýmoch.
Moderátor uviedol ženícha pred divadlo a tam ho postavil pred neľahkú úlohu. Na schodisko vyšlo šesť pôvabných mladých žien v svadobných šatách, on si mal vybrať tú svoju a dať jej kyticu. A keďže tá jeho plánovaná tam nebola, požiadal, aby ešte aby prišla nevesta siedma. Bradaté bruchaté chlapisko v ženských šatách, čo sa na vyzvanie zjavilo vo dverách by však asi jeho očakávanie svadobnej noci nenaplnilo. A tak dal ženích kyticu jednej z prítomných dám.
Vtedy z dverí, presne podľa scenára, vystúpila reálna nevesta a ženích si ju musel pre nesprávny krok vykúpiť. Tak mu kládla podmienky a on musel sľúbiť, že je bude hovoriť každé ráno ako dobre vyzerá, aj keď vstane nenalíčená. Na jej želanie ešte musel tancovať, ako ona spievala, avšak nakoniec zvolila, že si ju teda môže vziať.
Pred očami prítomných potom prišli na čestné miesto mladuchini rodičia a ona im poďakovala za výchovu, potom ich ženích oficiálne požiadal o ruku dcéry. Slávnostný sprievod svadobčanov sa presunul do reprezentačných priestorov historickej radnice. Tam primátor Zdenko Trebuľa mladomanželov zosobášil.
Vo chvíli, keď si povedali svoje áno, vonku zaznela slávnostná paľba z historických muškiet. Potom vyšla nevesta s primátorom na balkón radnice a vyhodila kyticu. Tú má podľa zvyku chytiť slobodné dievča a potom sa údajne do roka vydá. Chytil ju akýsi chlapík...
Mladomanželia potom nasadli do slávnostne vyzdobeného koča a previezli sa mestom. Je pravdepodobné, že keď sa tradícia Košickej svadby ujme, bude to každoročná milá atrakcia.
Po slávnostnom obrade sme sa opýtali primátora, či išlo o jeho prvý sobáš. „Bol to môj druhý sobáš, prvý bol môj vlastný. Ale bola to prvá svadba, ktorú som sobášil ja. Táto akcia bola súčasťou osláv Dňa mesta Košice a chceli sme ňou pripomenúť, že aj keď je sociálno-ekonomická situácia veľmi ťažká, život ide ďalej a netreba zabúdať na to pekné, čo dokážeme prežiť. Nepredpokladám, že takúto svadbu už budeme robiť do konca tohto volebného obdobia, ktoré končí v decembri. Ale keby to vyslovene vyslovené prianie niekoho, kto má takúto osobnú predstavu a mne by to čas dovolil, samozrejme, ako primátor by som vyšiel v ústrety.“
4. 5. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
|