V minulosti to boli ideologicky ladené komisie, ktoré rozhodovali o tom, komu sa v oblasti modernej hudby dostane toho potešenia a vydajú mu jeho LP. V súčasnosti ideológiu vystriedal trh, o ktorý sa delí niekoľko vydavateľstiev, schopných zainvestvať do štúdií, vydania CD, promo šnúry, reklamnej kampane, videoklipov, koncertov... V tomto tzv. rezorte kultúry však potreba šírenia okrajových žánrov nehrá žiadnu úlohu, dokonca tu nehrá úlohu ani umelecká hodnota hudobnej produkcie. Dobre speňažiteľný, ale kvalitatívne hudobný odpad je váženejší ako brilantná, no málopredajná rocková a metalová produkcia. Nečudo, že v týchto pomeroch je domáca hudobná tvorba spomínaných žánrov zriedkavá a jednotlivé kapelky sa vyznačujú veľmi krátkodobou životnosťou.
Výnimku by snáď mohla tvoriť košická formácia Xibalba, ktorá vznikla v roku 1990 a má za sebou viacero úspešných koncertov. V Košiciach sa však rozletel chýr, že ich pripravovaný koncert k 10. výročiu existencie, bude aj ich zbierkou labutích piesní, pretože sa touto akciou aj skupina rozchádza.
Keď nás líder Xibalby, Karol Gerba, požiadal o mediálnu podporu, nezaváhali sme. Každému, aspoň trochu veci znalému človeku, musí byť jasné, že Xibalba má smolu, pretože je to slovenská kapela a pri často pozorovateľnom bratislavskom komplexe, majú aj tú smolu, že sú z Košíc. Oficiálne síce vydali jedno CD s názvom Grey Infinity, ale u nesolvetného vydavateľa, bez mediálnej podpory a všetkých tých vyššie spomínaných ukrutných potrieb, ktoré sú nutné na to, aby ho ľudia poznali a predávalo sa.
Koncert, ktorý sa odohral v GeS klube, a to konkrétne 24. 6. 2000, by v zahraničí zožal určite oveľa viac pozornosti médií a zvýšil záujem manažérov okrajových hudobných žánrov. Už v skorých popoludňajších hodinách sa z klubu ozývali rezavé zvuky gitary, bicie a spontánne výkriky. Na miesto sme došli niečo po 18,00 a kapelka skúšala odposluchy. Dobrá sála, kvalitná svetelná aparatúra, hudobná aparatúrka Marshall, gitary Ibanez, Yamaha, Aria pro II, Furch a Johnson. Pred sálou posedávalo len niekoľko málo fanúšikov, čo hrozilo trapasom. Keďže na Slovensku všetky kultúrne akcie začínajú aspoň o dvadsať minút neskôr a prispôsobuje sa tomu aj obecentsvo, Xibalba sa rozhodla začať neskôr o polhodinku. Dobre urobili. Sála bola plná, pri stene stál rad ľudí, ktorý už nemal kde sedieť. Za tých desať rokov si našli dosť priaznivcov, ktorým možno nebolo jedno, že teraz ich už asi uvidia hrať naposledy.
Skôr, ako však chlapci vybehli na pódium, vychytili sme v šatni lídra skupiny - skladateľa, textára, gitaristu a speváka Karola Gerbu, a taktiež basovkára Petra Šerfözöho. Bola to tá najlepšia chvíľa na rozhovor, pretože v takom čase sú hudobníci mierne napnutí a skôr sa nechajú hlúpimi otázkami vyprokovať k neočakávaným odpovediam. Začali sme teda s Karolom Gerbom.
- Čo ťa dnes potešilo?
"Nič. Vlastne ma potešilo, že tento koncert predsa len bude."
- Čo ťa dnes nazlostilo?
"Nič. Možno ma niečo nazlostí počas koncertu, alebo až po ňom."
- Dialo sa dnes niečo zdanlivo bezvýznamné, čomu si však musel venovať svoj čas?
"Čo sú to za kruté otázky? Hlavne som sa staral o to, aby sa to dobre nazvučilo, aby bol dobrý zvuk. Teraz len dúfam, že bude dosť ľudí a bude dobrá atmosféra."
- Čo je pravdy na tom, že po tomto koncerte sa skupina rozpadne?
"Vyzerá to tak."
- Keď sa skupina rozpadne, ako vidíš svoje ďalšie pôsobenie. Pôjdeš hrať do dychovky, alebo na tancovačky na svadby?
"Uvidíme. Možno sa dá dohromady nejaká nová kapela. Určite však budem naďalej pokračovať vo svojej vlastnej tvorbe."
Karol na mňa vždy pôsobil ako čerstvo prebudený medveď po zimnom spánku. Ani teraz sa mi ho nepodarilo vytočiť. Potešil som sa ďalšej hlúpej otázke, ktorá mi napadla a oslovil Petra Šerfözöho.
- Vedel by si teraz, pár minút pred koncertom, presne definovať stav svojho intelektu?
"Teraz o tom neviem nič."
- Je to niečo ako rozšírené vedomie a stiahnutý zadok pred vstupom na pódium?
"No vidím, že ma asi veľmi dobre poznáš."
Keďže náš duchaplný rozhovor nie je informačne nabitý, prinášame ďalšie info: Xibalba vznikla vo februári 1990. Zakladajúcimi členmi sa stali Karol Gerba - gitara, Robo Takáč - gitara, spev a Jaro Župčan- bicie. Zostava sa niekoľko krát obmeňovala, takže ďalšími hráčmi sa postupom času stali: Martin Kačmárik - bass, spev; Jožo Daraš - gitara; Jaro Chytil - gitara; Gabi Takáč - gitara; Peter Kertvel - bicie; Miro Szeman - bicie; Peter Šerfözö - bass; Slavo Šimko - bass a Dano Imrich - gitara. Na koncert si prišli zahrať takmer všetci. Kto neprišiel boli len Jaro Župčan a Martin Kačmárik. Naviac ako hostia tu dokvitli dvaja speváci: Ján Košč zo skupiny Caress a Tomáš Červeňák z Obliterate. Samotné zloženie napovedá, že koncertné predstavenie mapovalo celý hudobný vývin Xibalby od prvých skladieb v štýle thrash metal s prvkami doom až po súčasný progressive metal.
Keď zhasli svetlá, zasvietili tlmené pódiové reflektory a ozvalo sa playbackové intro, na pódium vybehol Peter Šerfözö v maske smrti a postupne privádzal jednotlivých hráčov na pódium. Úvodný gitarový riff a začala skladbička Chemical civilization, známa z prvého demosnímku kapely. Gitarový základ, našľapaná rytmika, vynikajúci spevácky prejav spájajúci cit pre trash a agresívny prejav jaskynného muža...
Nasledovali skladby z neskorších období, striedali sa hráči i speváci, no prvú polhodinku bolo obecenstvo trochu ospalé. Možno oťapené kúdolmi husto a frekventovane sa valiaceho dymu. Pri nástupe súčasnejšej tvorby, kde došlo viac na sólogitarové exhibície, ožívalo obecenstvo i kapela sa viac dostávala do varu. Nastalo niekoľko žánrovo hudobných predelov s využitím akustických nástrojov. Takto na rad prišla aj pieseň Sweet Promises z Karolovho sólového projektu. Vtedy na pódium vybehla akási dievčina a vrhla sa mu okolo krku. Keď sme sa ho po koncerte opýtali, kto to bol, odpovedal: "Toto tam nepíš, prosím ťa." Zbytočne prosil...
Koncert naberal na obrátkach, miestami síce vypadol zvuk basy, ale nálada sa stupňovala aj medzi obecenstvom. Keď došlo na poslednú skladbu, každý si mohol byť istý, že Xibalba jednoducho bude musieť pridávať. Karol Gerba teda vysvetlil, že na niekoľko sekúnd odídu do šastne, aby to vyzeralo, že končia a hneď sa aj vrátia. Ako povedali, urobili a sálou GeSka sa opäť niesla poctivá muzika prešpikovaná brilantnými gitarovými sólami, dunivou basou, presnými bicími a spevom, ktorý by mal čo povedať ako v dobe kamennej, tak i teraz. Kvalitná hudobná, svetelná, celkovo pódiová show, ktorá sa dávno vynamila z mantinelov amaterizmu, avšak žije na území kultúrnej púšte, kde sa úspešní hudobníci nepresadzujú svojimi vycíbrenými inštrumentálnymi schopnosťami a žánrovým feelingom, ale prostredníctvom počítačových hudobných programov, samplermi a manažérsky vypočítaným imidžom. Skončil koncert a s ním možno i jedna z najčitateľnejších, či skôr najpočúvateľnejších progressive metalových kapitol slovenskej hudobnej scény.
Na druhý deň nás Karol Gerba navštívil v redakcii. Opäť sme mali možnosť, klásť mu zvyčajné otázky, aké sa od novinárov očakávajú, ale načo. Aby ohodnotil súčasnú situáciu na (ne)kultúrnom poli oraníc východného Slovenska? Aby sa vyznával, aké mal pocity počas koncertu? Veď to každý videl, ako sa dokázal uvoľniť. Kto to nevidel, má smolu. Priamy zážitok žiadne písané slová nenahradia. Začali sme mu teda, ako býva dobrým zvykom, klásť otázky, aké určite nečakal:
- Čo ste robili po koncerte?
"Nálada bola výborná, išli sme ku mne domov. Pojedli sme všetky chlebíčky. Potom už niektorí borci išli domov a ostatní ešte do Saigonu."
- Opil sa niekto?
"Nikto."
- Prečo?
"Nemali sme dosť alkoholu."
- Akú muziku si si popočúval dnes ráno.
"Žiadnu. Vlastne áno. Muziku svojej priateľky. Keď otvorila ústa."
- Čo odkazuješ fanúšikom?
"V tlači ešte budú recenzie, rozhovor v rádiu Flash a ak by bola budúcnosť svetlejšia, určite sa stretneme na ďalších koncertoch. Pravdepodobne žánrovo odlišných. Uvidíme."
- Čo odkazuješ fanynkám?
"Nech ma neotravujú, už som zadaný."
Potom sme však prešli na obvyklé otázky:
- Ako hodnotíš tento koncert?
"Myslím si, že fanúšikovia boli spokojní a dokonca i mnohí prekvapení. Predstavili sme sa aj takým ľuďom, ktorí nás asi predtým ani nepoznali."
- Aká je teda budúcnosť Xibalby?
"Budúcnosť je vo hviezdach."
- V akom súhvezdí?
"V súhvezdí, no Boh vie..."
Pre fanúšikov je tu ešte jedna informácia. Koncert sa nahrával a Xibalba z neho vydá 2CD na vlastné náklady. Teraz majú zachytených 140 minút živého hrania, záleží na ich spracovaní.
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
