"Rozumel si tomu? Snažil som sa desať minút, ale potom som to vzdal. Fú, to mi odľahlo, už som si myslela, že som totálne blbá..." Asi takto vyzerali reakcie na včerajšie predstavenie "Korektúra korektúry", ktorú nám v rámci Festivalu Nezávislých divadiel Slovenska nasevrírovalo žilinské divadlo J.A.V. Ide o mladé alternatívne divadlo, ktoré v júni 2000 založil Eduard Kudlač a ktoré získalo za predstavenie "Jsem absolutní vúle" ocenenie objav roka sezóny Dosky 97 - to vzniklo počas štúdia na VŠMU. Ale poďme ku včerajšiemu predstaveniu. Korektúra korektúry mala včera v štúdiu ŠD vlastne premiéru. Autorom scenára je spomínaný E. Kudláč a Monika Mitašová, ale v texte je použitý citát z románu Thomasa Bernharda Korektúra v preklade M. Mitašovej. A na javisku to vyzeralo asi takto: Traja mladí muži stáli na javisku a rozprávali, skôr nasekávali: "Vzájomná nenávisť. Ničivý mechanizmus. Neurčité pocity..." Občas sa premiestnili, niečo naznačili. Človek sa naozaj najprv snažil porozumieť, ale potom to musel vzdať.
Eduard Kudlač nás síce pred predstavením upozorňoval, že ide o výrazne experimentálne predstavenie a že potrebujeme dávku empatie. No obávam sa, že záverečný potlesk bol pre diváka skôr vyslobodením. Ale! Ktovie, možno časom aj takýmto predstaveniam porozumieme.
"Mám pocit, že sa to dá skôr selekciou ako pocitom" , vysvetlil mi po predstavení E. Kudláč spôsob, ako pochopiť. "Ale určite na to fungujú aj emócie. Hrali sme napríklad pre postihnuté deti a tie na predstavenie reagovali úplne najlepšie." A ďalej mi vysvetlil, že oni riešenia neponúkajú: "Predstavte si, že existuje román Korektúra, ktorý obsahuje sadu problémov, či už o matke, staviteľstve, rovnováhe, akejkoľvek. A my sme sa snažili tento román prekódovať do divadelného tvaru - teda nájsť stav, ktorý by mal aj nemal s tým románom nič spoločné. Nedá sa povedať, žeby to bola dramatizácia románu a nedá sa povedať, žeby to dielo nebolo ovplyvnené románom. Vznikol teda akýsi medzistav, korektúra románu, ktorá prináša novú kvalitu a to je to divadelné predstavenie. Prečo sme ho vlastne urobili? Lebo v tom románe sme našli taku sadu problémov, ktorá sa dotýkala aj nás. To znamená, že sme neinscenovali román, ale problémy. A to je vždy ťažké a málo komunikatívne. Keď inscenujete témy, vzťahy, situácie, je to jednoduché. Je na čo sa pozerať. Ale keď začnete inscenovať problém, máte na javisku situáciu, ktorá je situáciou, pretože je v divadle, ale zároveň nie je situáciou, pretože okrem toho, čo v danej chvíli robia postavy, vám nemôže povedať nič iné. Napríklad keď jeden druhému ponúkol pohár vody a odniesol ho späť, to je divadelná situácia, pretože vy ste v hľadisku, oni sú na javisku, ale o ničom inom táto situácia nehovorí. To znamená, že je to akýsi nulový bod situácie... Verím, že pre diváka to, čo ponúkame, môže byť komplikované, ale my sme združenie, priestor pre alternatívne, súčasné a experimentálne divadlo. Venujeme sa tomu roky. Ako združenie ale pôsobíme rok." A vraj majú úspechy. Napríklad v Žiline ich "Opis obrazu" bol vybratý na alternatívny festival do Novosibírska, zúčastnili sa festivalu v Rumunsku, hrávajú v Prahe, Žiline, Bratislave. "V Prahe máme veľmi naklonenú situáciu - dosť často nám ponúkajú svoje priestory. Čudovali by ste sa, ale mali sme tam úspech s podobným predstavením. Ale zasa s tým istým predstavením sme o dva dni pohoreli v Bratislave. Jednoducho bola iná nálada, ľudia to vnímali inak. Okrem toho, v Prahe ľudia vedia, na čo idú. Tu sa ide do divadla, lebo niečo hrajú. Ale ľudia sú pasívni. Potrebujú riešenia a my ich neponúkame. Správny výklad tohto predstavenia neexistuje. Ten viem ja. Pretože viem, čo ta m je, prečo sú tam tie situácie a ako boli postavené. Ak je človek ochotný spolupracovať a niečo si vytrpieť, môže k niečomu aj dôjsť. "
30. november 2000
¼udmila Paňáková
Foto: Karol Hatala |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
