 V starších správach na našich stránkach nájdete informácie o Košickej hudobnej jari - medzinárodnom festivale s úctyhodnou tradíciou a kvalitami. No ´chybička se vloudila´, a tak ju chceme napraviť. Taktiež chceme dať do vašej pozornosti koncert, ktorý - možno to neviete - sa určite oplatí počuť /i vidieť/. Takže čo sa týka opráv chýb, ktoré som v spomínanom avízku urobila, sú to tieto: KHJ 2002 trvá od 2. mája do 2. júna, nie do 7. A dňa 2.júna Slovenský filharmonický zbor povedie zbormajster Jan Rozehnal.
No a ešte vám dávame do pozornosti 16. máj. V Dome umenia zaznie Mozartov Klavírny koncert. Hrá Ivan Gajan /SR/. A tiež jedinečné dielo, ktoré v Košiciach ešte neodznelo, a zrejme tak skoro ani neodznie. A určite nie v podaní umelcov, ktorí sú na to najpovolanejší - maďarskí interpreti. Je to dielo Modrofúzov hrad Bélu Bartóka.
Ide o koncertné prevedenie opery, ktorá operou vlastne ani nie je. Hra - Mystérium. Balada o živote duše. Nič nie je skutočné a predsa všetko tak veľmi ľudské... Nepomenovateľné tajomstvo Lásky. Hlavnú úlohu Bartók zveril orchestru. Nástroje vypovedajú o všetkom - o tajoch zamknutých dverí, o svete citov a utrpení hlavných hrdinov - často presvedčivejšie, ako samotné libreto. Orchester oživuje stavy duší, večnú dilemu a zápas sveta muža a ženy. To je aj idea diela. Parlando sólistov, ako akýsi komentár sprevádza orchestrálnu drámu. Libreto prebásnil B. Balász pravdepodobne podľa Maeterlinckovej drámy "Adriana a Modrofúz" do scénickej balady s motívom starej ľudovej povesti.
Modrofúzov hrad - to nie je kamenná stavba, je to jeho duša, temná, osamelá, tajomná - "hrad" so zamknutými dverami. Tajomstvo, temnota, samota priťahujú Judit - napriek zlovestným chýrom. Do "hradu" - do svojej duše, prijíma Modrofúz Judit, ženu, ktorá ho miluje. "Hrad" sa chveje, plače a krváca - Judit vstupuje so svetlom svojej lásky. Milujúca chce otvoriť všetky dvere, s nádejou, že jas lásky prežiari chlad a temnotu. "Vstúpim do teba a rozjasníš sa". Preto, keď sa dvere otvárajú, preludy z hlbín "hradu" Judit nedesia... stále sa rozjasňuje. Všade sa však zjavuje prízrak krvi... Po piatych dverách, keď jas a teplo hrad úplne rozžiaria, ju Modrofúz prosí, aby prestala - ona však stále silnejšie túži poznať všetko. Judit žiada posledný kľúč - opantáva ju presvedčenie, že posledné dvere skrývajú zavraždené bývalé ženy Modrofúza. Judit otvára dvere, zjavujú sa Modrofúzove dávne lásky - všetky živé. Žijú vo svete spomienok, sú krajšie, ako môže byť živá bytosť. Modrofúz, unesený vidinou, rozpráva Judit príbeh každej z nich. Aj ju zasypáva nádherou, ona sa vzpiera - je skutočná a chce zostať skutočnou - nechce sa stať spomienkou, snom... Modrofúz ostáva opäť sám so svojimi vidinami, jeho "hrad" sa znovu ponára do šera temnoty... a tmy.
Toto všetko teda odznie v podaní: ŠFK, dirigenta Pétera Oberfranka a sólistov Évy Szonda - soprán, Tamása Altorjay - bas... |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
