Ron Affif, Juraj Griglák, Martin Valihora v Dolnej bráne...
@ Kultúra -> Koncerty
Aug 05 2004 - 08:56 GMT
|
Priestory archeologického komplexu Dolnej brány na košickej Hlavnej ulici ožili opäť po čase kvalitnou muzikou. Prvým ´príspevkom´ občianského združenia Forsa, ktoré sa podieľa na realizácii práve prebiehajúceho Košického kultúrneho leta 2004, bolo zorganizovanie vystúpenia trojice špičkových hudobníkov, združených do bezmenného medzinárodného projektu.
Hlad Košičanov po dobrej hudbe je po júlových ´uhorkách´veľký, a tak sa nebolo čomu čudovať, že amerického gitaristu Rona Affifa, excelentného basgitaristu Juraja Grigláka - tentoraz však obsluhujúceho kontrabas a benjamínka s bohatými medzinárodnými skúsenosťami a zároveň jedného z najrešpektovanejších domácich bubeníkov - Martina Valihoru, privítala beznádejne zaplnená sála.
Affif, ktorý je v Štátoch veľmi uznávaným hudobníkom (svoje muzikantské začiatky absolvoval pod vedením strýka Rona Anthonyho, gitaristu, ktorý počas svojej kariéry spolupracoval s takými osobnosťami ako George Shearing, alebo Frank Sinatra pozn.red.) a jeho slovenskí spoluhráči sa predstavili košickému publiku s produkciou viac menej klasicky jazzového charakteru, ktorá však podľa môjho názoru zaujala viac vynikajúcimi inštrumentálnymi výkonmi jednotlivých členov, ako samotnými kompozíciami. Najzaujímavejšie vyzneli vyslovene improvizované ´vsuvky´medzi sólovými blokmi hudobníkov, často krát zaujímavé predovšetkým po rytmickej stránke.
Affif, ako ústredná osobnosť večera rozhodne neostal nič dlžný svojmu renomé. Jeho hra bola technicky na veľmi vysokej úrovni a disponovala i správnym drajvom. Sympatická bola takisto jeho snaha neustále komunikovať s publikom, a to ako verbálne, tak i svojim pódiovým prejavom, v rámci ktorého rád a často ´vybiehal´ takmer až do prvých radov - čo najbližšie k poslucháčom. Martin Valihora podal svoj štandardne vynikajúci výkon, ktorý publikum priebežne odmeňovalo salvami potlesku. Sám sebe však kladiem otázku, či má tento talentovaný hudobník ešte čím prekvapiť..? Veď uvidíme. Pre mňa osobne bol hviezdou včerajšieho večera jednoznačne Juraj Griglák, ktorého hráčsky prejav bol doslova a do písmena strhujúci. Najmä vo chvíľach, keď dostával priestor v rámci sólových blokov. V jednom z nich dokonca začal na kontrabase slapovať..! To bola ozaj sila. Aj tak som sa ale počas celého koncertu nemohol zbaviť pocitu, že páni nie sú úplne naladení na jednu frekvenciu...
Obecenstvo však bolo s produkciou tria evidentne spokojné, čo dávalo najavo nie len potleskom, či nadšenými ováciami počas zaujímavých momentov koncertu, ale i doslova vynútením si záverečného prídavku - coververzie jedného z evergreenov z repertoáru Milesa Davisa (ktorého názov mi, žiaľ, vypadol za čo sa všetkým ospravedlňujem).
Igor PETRUŠKA
foto: Karol HATALA + archív |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
