Myslavská svadba – nie ako folklórny skanzen, ale živá tradícia
@ Kultúra -> Podujatia
May 15 2002 - 12:52 GMT
|
Joj, ta v Myslave bulo vešele. ¼udze až hen tam z Ameriky prišli popartec jaka bula dakedy v Myslave svadba. A bula i teraz. Paradna...
Medzi partnerské mestá Košíc patrí Mobile zo štátu Alabama. Na štvordňovú návštevu nášho mesta pricestovali W. Gene Lambert z Úradu medzinárodného protokolu a špeciálnych projektov mesta Mobile a prezident MOKA - Asociácie sesterských miest Mobile - Košice pán Turner Rogers s doprovodom. Určite medzi najatraktívnejšie podujatie, ktoré pre nich zástupcovia samosprávy prichystali, bola tradičná myslavská svadba. Na jej realizácii sa predovšetkým podieľal folklórny súbor Hrabina pod vedením Agnesy Vargovej a Miestny úrad mestskej časti Košice-Myslava na čele so starostom Michalom Müllerom.
Ta najskorej šicke prišli pred koscel
Akcia začal popoludní o 17,00 pred Kostolom sv. Bartolomeja, kde sa zhromaždil krojovaný sprievod. Myslava patrí medzi niekdajšie samostatné dediny, ktoré nárastom Košíc splynuli s mestom. Pani Agnesa Vargová však patrí medzi osobnosti, ktoré sa svojimi poznatkami o niekdajších starých zvykoch a organizáciou práce vo folklórnom súbore Hrabina zaslúžila o zachovanie tradičnej kultúry. Za to bola aj v tomto roku odmenená Cenou mesta Košice.
Svadba na rozdiel do tej z osláv Dňa mesta nebola skutočná, išlo o folklórny program s pripomenutím tradícií. Po vstupe krojovaného sprievodu a všetko filmujúcich a fotiacich Američanov teda farár mladých neoddal, ale pripomenul význam svadobného obradu a históriu kostola.
Sprievod ďalej pokračoval pochodom cez dedinu až po prvú krčmu. Myslavské tradície majú jeden krásny zvyk. Svadobný sprievod pred krčmou zastaví, muži popíjajú a ženy im k tomu spievajú a tancujú. Potom sa pokračovalo až do sály kultúrneho domu, ktorá nahradila ženíchov dom. Tam jeho rodičia prijali mladuchu chlebom.
Starosta Michal Müller pripomenul históriu obce a nasledovala zábava formou podávania kysnutých koláčov, slepačej polievky, pečených kurčiat a pálenky. ¼udová muzička to roztáčala a nasledovali obradné tance. Všetci sa evidentne bavili, my sme požiadali o krátky rozhovor pani Agnesu Vargovú.
Agnesa Vargová, umelecká vedúca folklórneho súboru Hrabina
- Kedy vyzerali tunajšie svadby tak ako táto?
„Presne takéto svadby v Myslave bývali asi od roku 1850 do roku 1950. Minimálne tých sto rokov. Môj dedo sa narodil v roku 1864 a už on mojej mame hovoril, aké svadby boli kedysi v Myslave.“
- Čo sa z takejto svadby zachovalo v Myslave podnes?
„Pri týchto svadbách sa vyrovnávali aj vyrovnávajú rodinné sváry. Rodičia ženícha a nevesty chodili volať na svadbu a keď prišli do rodiny, s ktorou boli pohnevaní, vraveli: ´Prišla som vas volac na svadbu do nas. Dobre ľudze, co bulo, ta še zbulo, budzme i nadalej rodzina.´ Svadba teda bola a je aj symbolom zmierenia.“
- Koľko rituálnych tancov má myslavská svadba a čo symbolizujú?
„Najskôr je to prenášanie vena nevesty. Každý bol zvedavý, čo jej matka dala. Tancovalo sa zvyčajne nad perinami.
Ïalší tanec sa volá sviečkový. Tancuje sa so sviečkami a pri ňom sa lúčila nevesta so slobodou a kamarátkami. Po rozlúčke ju svatka odnesie preč a vtedy sa ostatné ženy veľmi vybláznia. Tancujú so zapálenými sviečkami a chlapom, ktorí majú fúzy, hrozia, že im ich podpália.
Nasleduje obrad snímania party. To je vážny krok, lebo už naozaj nevesta prichádza o slobodu a nikdy viac partu na hlavu nevezme. Ako vydatá žena už môže nosiť len čepiec a šatku.
Čepiny – čiže dávania čepca je tiež vážny obrat, ale ten sa nikdy nekonal v svadobnom dome. Vždy sa odohrával v susednom dome, ktorý bol povyše svadobného domu. To preto, aby gazdovstvo mladých išlo hore. Na čepinách sa mohli zúčastniť iba vydaté ženy. Dievčatá, deti ani muži nesmeli byť prítomní. To pretože vydaté ženy poúčali nevesty, ako sa bude správať prvú noc.“
- To ešte nevedela, sexuálna výchova v rodine neexistovala?
„Ja netvrdím, že nevesta nič nevedela, ale nemala to vedieť. Výchova v rodine bola zameraná na dodržiavanie hlavne cirkevných, ale i svetských zákonov. Ak sa stalo, že z dievčaťa sa stala slobodná matka, celá dedina ju odsúdila. Takáto dievčina to nemala ľahké. ažko sa aj potom vydala. Vziať si vdovu s deťmi bolo niečo celkom obyčajné, ale slobodná matka si ženícha už len veľmi ťažko našla.“
- Ako by ste opísali partu a čepinu ľuďom, čo nepoznajú folklór?
„Parta je ozdoba, ktorú nosili slobodné ženy vo vlasoch. Je zdobená vyšívanými stuhami a perličkami. Slobodné dievčatá chodili s vlasmi zapletenými do vrkoča, keď mali čierny kroj – čierny kabát. Keď mali biely kabát, nosili partu. Parta bol symbol slobodného stavu.
Čepina, čiže čepiec je kus látky, ktorý sa tiež nosil na hlave a bol celý vyšívaný. Ten nosili už vydaté ženy. Pod čepcom boli z drôtov vyrobené homle, aby držali čepiec na hlave. Na čepci sa nosila šatka.“
Joj, barz fajne tancovali
Svadba pokračovala v rozhovore opísanými obradmi. Ženy prehrabali mladuchino veno, tancovali nad perinami, potom nastal čas aj pre sviečkový tanec, ktoré s mladuchou tancovali slobodné dievčatá. V sále s prítmím bol naozaj efektný, bradu však nikomu nepodpálili.
Tým sa rozlúčila so slobodou a snímala sa parta. Medzitým vyhrávala muzika a krojovaní, nekrojovaní, všetko sa bavilo na parkete. Odchytili sme starostu Myslavy
Michal Müller, starosta mestskej časti Košice - Myslava
- Bola Vaša svadba podobná ako táto?
„Ženil som sa v Myslave, ale toto je svadba z minulosti. Keď som mal svadbu ja, už to vyzeralo inak. Ja som sa ženil 28. októbra 1972, no a tento dátum som nemal nikdy zabudnúť, pretože 28. októbra vznikla aj Československá republika. Teraz je niekdajšie Československo rozdelené, takže si musím nejako inak spomínať, kedy to mám výročie svadby.“
- Ako reagujú Američania na toto folklórne vystúpenie?
„Bavia sa dobre. Všetko nakrúcajú na kamery a myslím si, že také koláče, ako máme v Myslave ešte nejedli. Sú to beluše a ide o kysnuté cesto s kapustou, tvarohom, alebo s lekvárom.“
- Očakávate, že vás teraz pozvú s týmto programom do mesta Mobile?
„Ale ako inak zviditeľniť folklórny súbor? Mobile má toho roku osláviť 300 rokov od založenia mesta, tak som to trochu nadhodil, veď nikdy neviete, čo sa môže stať. Ale asi im postačí to, čo si tu nakrútia na kamery.“
A jak še tam šicke baveli...
Zatiaľ čo sa všetci zabávali, požiadali sme o krátky rozhovor aj amerického hosťa Turnera Rogersa.
Turner Rogers, prezident MOKA - Asociácie sesterských miest Mobile - Košice
- Je to vaše prvé stretnutie so slovenským folklórom?
„Je to prvý krát, čo to vidím naživo. Bol som na Slovensku už trikrát, folklór som však poznal viacmenej z kníh, fotografií a nahrávok. Som veľmi milo prekvapený, taktiež pohostinnosťou a veľmi sa mi tu páči.“
- Je to obrovský rozdiel medzi americkou svadbou a ľudovou svadobnou veselicou na Slovensku?
„Je to úplne rozdielne. Naše svadby sú viac formálne, s menšími oslavami. Taktiež sa však po svadobnom obrade zabávame tancom pri hudbe.“
- Na Slovensku je veľa kvalitných folklórnych súborov. Mnohé však majú problém doslova prežiť, hoc i len na amatérskej úrovni. Myslíte si, že podobné podujatia by mohli byť v USA komerčne úspešné?
„Určite by to bolo pre Američanov zaujímavé, nielen takéto svadby, ale aj koncerty. Najmä v oblastiach ako Pittsburgh, alebo Cleveland, kde žije veľa Slovákov. V Mobile nežije veľa ľudí slovenského pôvodu, ale máme asi desať slovenských študentov a mnoho ďalších, ktorí majú záujem o štúdium v našom meste. Tým sa zaoberá ak MOKA, Asociácia partnerských miest Mobile – Košice. Svoje centrá máme ako v Mobile, tak aj v Košiciach.“
A eščik kejdz sme išli domu a bula už cmota, stale muzika bavela, ujukalo še, tancovalo, bo na toto vešele neprišli len Američane, ale i ľudze z Myslavy a oni znaju jak še bavic...
15. 5. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
