5. 8. - 31. 10. 2004
Východoslovenská galéria v Košiciach, Hlavná 27
Florián st. (1756-1826)
Ignác (1800-1853)
František (1826-1890)
Florián ml. (1831-1907)
Vojtech (1833-1885)
Gabriel (1833-1891)
Zoltán (1897-1933)
K rozvoju a napredovaniu Košíc v 19. storočí v oblasti hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života významnou mierou prispeli viaceré významné viacgeneračné košické rodiny. Spomeňme aspoň Ellingerovcov, Werferovcov, Aranyossyovcov, Fiedlerovcov, Benczúrovcov, Éderovcov, Haltenbergerovcov. Na poli výtvarného umenia a kultúrneho života zohrala markantnú úlohu rozvetvená maliarska rodina Klimkovičovcov.
Zakladateľom maliarskej dynastie Klimkovičovcov bol Florián Klimkovič st. (1756-1826), ktorý pracoval ako úradník mincovne v Smolníku a až na konci života sa venoval maliarstvu profesionálne.
Prvý z košických Klimkovičovcov je Ignác (1800-1853), Floriánov syn. Narodil sa v Okoličnom a spočiatku pracoval ako banský úradník v Smolníku. V roku 1820 sa usadil v Košiciach, kde našiel priaznivé podmienky pre svoju umeleckú činnosť. Pôsobil ako rezbár, pozlacovač a reštaurátor. Rezbárstvu sa vyučil v otcovej dielni a maliarstvu sa venoval ako samouk. Venoval sa portrétnemu maliarstvu, krajinomaľbe i maľbe zátiší. Pre viaceré východoslovenské kostoly zhotovil nástenné maľby, olejomaľby a rezbárske interiérové práce.
Významnými predstaviteľmi výtvarného a kultúrneho života v Košiciach v 2. polovici 19. storočia boli Ignácovi synovia - maliari František a Vojtech, rezbár a sochár Florián a vojak, amatérsky výtvarník a múzejník Gabriel. Svojou umeleckou tvorbou, výtvarno-pedagogickou činnosťou a iniciatívou pri vzniku Hornouhorského múzea (1872) sa aj oni zaslúžili o to, že od polovice storočia vzrástol význam Košíc ako ďalšieho regionálneho umeleckého centra vo vtedajšom Hornom Uhorsku.
Najstarším, a spolu s Vojtechom najvýznamnejším z bratov Klimkovičovcov bol František (1826-1890). Výtvarné základy získal v otcovej dielni. V rokoch 1846-1848 študoval v Budapešti u G. Marastoniho na súkromnej kresliarskej škole, 1851-1852 bol súkromným žiakom F. G. Waldmüllera vo Viedni a napokon 1856-1859 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži u L. Cognieta. V prestávkach medzi štúdiami a po návrate z Paríža pracoval v Košiciach, Debrecíne, aj v iných uhorských mestách. Doma spolupracoval s bratom Vojtechom pri zakladaní súkromnej maliarskej školy (1853), reštauroval obrazy v Dóme sv. Alžbety, venoval sa maliarskej tvorbe a spoluúčinkoval pri zakladaní múzea. V roku 1869 bol vymenovaný za profesora kreslenia na gymnáziu v Budapešti, tam aj zomrel. František Klimkovič vytvoril pomerne rozsiahle maliarske dielo. V Košiciach maľoval oltárne obrazy, portréty, výjavy z vojenského prostredia, krajiny a historické kompozície.
Mladší brat Vojtechovi (1833-1885) po zvládnutí výtvarnej propedeutiky v rodinnej dielni, kde pomáhal otcovi a staršiemu súrodencovi, študoval ako jeho brat František u majstra viedenského biedermeieru F. G. Waldmüllera na viedenskej akadémii (1851-1852). Zlá finančná situácia ho prinútila čoskoro sa vrátiť do rodného mesta, kde prevzal vedenie rodinnej dielne. Namaľoval viaceré oltárne obrazy pre kostoly východného Slovenska. Venoval sa portrétnej tvorbe a maľbe romantických žánrových kompozícií. Začas sa zaoberal aj litografiou (veduty Košíc). Ako jeden z iniciátorov myšlienky vzniku Hornouhorského muzeálneho spolku patril Vojtech medzi prvých kustódov múzea a v roku 1877 sa stal aj prvým riaditeľom Hornouhorského múzea. V tejto funkcii pôsobil až do svojej smrti.
Pre slovenské výtvarno-umelecké dejiny osobitý význam mala výtvarno-pedagogická činnosť Vojtecha Klimkoviča. V roku 1853 spolu s bratom Františkom založili súkromnú maliarsku školu, ktorá v svojej dobe bola jedinou v celom Uhorsku popri podobnej škole, ktorú viedol G. Marastoni spočiatku v Bratislave a potom v Budapešti. Vyučovaniu na škole sa venoval viac Vojtech, lebo František študoval v Paríži a potom sa usadil v Budapešti. V rokoch 1861-1885 súbežne pôsobil Vojtech aj ako profesor kreslenia na košickej reálke. K jeho najvýznamnejším žiakom patrili J. Benczúr, L. Horovitz a ¼. Csordák.
Na dráhu sochára a rezbára sa dal druhý najstarší z bratov Klimkovičovcov Florián ml. (1831-1907). Aj on získal umelecké vzdelanie v otcovej dielni. Tu zhotovoval oltáre a kazateľnice pre kostoly v okolí Košíc (Seňa, Nižný Žipov, Cejkov) a na Spiši (Kežmarok). Zaoberal sa aj reštaurovaním rezbárskych a iných výtvarných diel a pozlacovačstvom.
Výtvarné nadanie prejavil aj posledný z bratov Klimkovičovcov, Vojtechove dvojča, Gabriel (1833-1891). Namiesto výtvarného umenia si však zvolil vojenskú dráhu. Po Vojtechovej smrti bol riaditeľom Hornouhorského múzea až do roku 1891.
Predstaviteľom ďalšej generácie Klimkovičovcov je syn Floriána ml. Elemír (1863-1942), ktorý bol bankovým úradníkom, amatérskym historikom a publicistom. Niekoľko rokov pôsobil ako kustód košického múzea. Podporoval myšlienku výstavby budovy múzea, na ktorú aj prispel značnou sumou. Aktívne vystupoval aj v ďalších oblastiach spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života Košíc.
Posledným výtvarným talentom z mnohogeneračnej rodiny Klimkovičovcov bol Elemírov syn Zoltán (1897-1933), ktorý sa venoval staviteľstvu. Rozbeh sľubného talentu predčasne ukončila ťažká choroba nadobudnutá v I. svetovej vojne.
Viacgeneračná rodina Klimkovičovcov pôsobila na území východného Slovenska a Košíc od konca 18. storočia. Činnosť dvoch z najvýznamnejších generácií, ktoré reprezentujú Ignác Klimkovič a hlavne jeho synovia František a Vojtech, spadá do 19. storočia, kedy účinkovaním v umeleckom živote Košíc, maliarskou tvorbou a výtvarno-pedagogickou praxou založili silnú regionálnu umeleckú tradíciu, ktorá kontinuálne pokračuje do súčasnosti.
Východoslovenskej galérii v Košiciach vďaka výpožičkám zo slovenských galérií a múzeí a súkromných majetkov sa podarilo zhromaždiť na výstave úctyhodný počet diel (vystavených je 131). Tvorbu siedmich autorov štyroch generácií tejto významnej košickej umeleckej rodiny predstavujú olejomaľby, akvarely, kresby ceruzkou a tušom a grafické listy. Súčasťou výstavy je i dokumentačný materiál. Naposledy podobne koncipovaná výstava z tvorby Klimkovičovcov bola na pôde galérie realizovaná v roku 1956.
Mgr. Helena Němcová
Výstava je pripravená zo zbierok:
Východoslovenskej galérie v Košiciach
Slovenskej národnej galérie v Bratislave
Galérie umenia v Nových Zámkoch
Východoslovenského múzea v Košiciach
Galérie P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši
Múzea Vojtecha Löfflera v Košiciach
Šarišskej galérie v Prešove
a súkromných majiteľov v Košiciach
Koncepcia výstavy Mgr. Helena Němcová
Východoslovenská galéria, výstavná sieň B, Hlavná 27, Košice |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
