Človek, ktorý nepozná vlastné korene, históriu svojho mesta či dediny, si len ťažko môže vybudovať vzťah k širšiemu regiónu, alebo vlastnej krajine. Táto myšlienka nie je nová, ale napriek tomu stále aktuálna. No poznávanie regionálnej histórie nebýva vždy jednoduché. Veľa záleží od toho, nakoľko sú regionálne dejiny zmapované. A, samozrejme, či vyšli knihy, kde sú tieto informácie dostupné.
Mgr. Štefan Kolivoško, spisovateľ a zástupca riaditeľa Verejnej knižnice Jána Bocatia, je autorom štyroch publikácií mapujúcich obecnú históriu. Sú to diela Seňa/Szina, Šaca, Ždaňa a Jasov. Posledne menovaná kniha je novinkou na knižnom trhu. Približne 200 strán textu a reprodukcií starých máp ponúka výlet do časov minulých. Do časov, čo formovali región do súčasného stavu; ktorých poznaním pochopíme mnohé i z prítomnosti.
V tomto druhu literatúry autori zvyčajne nespisujú chronologicky všetky známe údaje, ale sústreďujú sa na nosné, najzaujímavejšie časti dejín. Priblížená história Jasova teda nie je suchopárny súčet dát a mien, ale pútavé priblíženie osudov ľudí minulosti, tiež dejinotvorných udalostí, ktoré poznamenali región.
Porozprávali sme sa s autorom knihy, Mgr. Štefanom Kolivoškom.
Čo vieme o prvopočiatkoch osídlenia regiónu súčasného Jasova?
„Jasov sa nachádza na území, kde žil človek už v staršej dobe kamennej. Potom to pokračovalo cez mladšiu doby kamennú, príchod Keltov a tak ďalej, až do súčasnosti. Prvotné osídlenie je viazané na známu Jasovskú jaskyňu. Našla sa tu keramika i rôzne iné predmety z viacerých dôb. I keď je predhistorické obdobie v takomto druhu literatúry zvyčajne spomínané len kratšou formou, ide o časovo najdlhší úsek, ktorý sa ráta na desiatky tisíc rokov. Písané dejiny, ktoré môžeme spoznávať cez staré archívy, sú len zlomkom toho, čo sa na danom mieste skutočne odohralo.
Archívne dokumenty z predhistorických čias, samozrejme, nejestvujú. Možno sa však opierať o výpovednú hodnotu archeologických nálezov, výsledky systematických výskumov, takže aj v mojej knihe sa predhistorickej dobe venujem asi na dvadsiatich stranách. Ïalej už prechádzam cez písomne mapované dejiny.“
Je známe, že význam Jasova bol v minulosti výraznejší. Čo ho robilo takým dôležitým?
„Jasov bol dlhšie mestom, ako je dedinou. Dejiny Jasova jednoznačne ovplyvnil kláštor, ktorý tu bol už pred rokom 1200. Mal veľmi silné postavenie v župe, väzbu na celé Uhorsko i na zahraničie. Vďaka jeho existencii malo i toto miesto veľký historický význam. Jasov bolo poddanské mestečko kláštora. Dejiny kláštora a Jasova sa veľmi ťažko oddeľujú, i keď som sa o to v knihe pokúsil, lebo je to dielo o histórii obce. Do knihy som teda vložil aj kapitoly, ktoré sú pre mestečko i kláštor spoločné. Napríklad v dejinách baníctva Jasovského prepošstva.
Myslím si, že dejiny Jasovského kláštora ešte len čakajú na svojho autora, ktorý v obsiahlej a reprezentatívnej publikácii spracuje jeho dejiny. To by sa pri jeho historickom význame slušilo a patrilo.“
Značnú časť vašej práce pri tvorbe knihy tvorí hľadanie archívnych historických materiálov. Ako to bolo v prípade Jasova, nakoľko boli dostupné?
„Spojenie veľkej časti dejín kláštora a poddanského mestečka sa okrem iného prejavuje aj tak, že v archívoch je o Jasove ako obci málo materiálu. Väčšina z neho sa zrejme dostala do archívu kláštora, ktorý je čiastočne v Bratislave a časť v Levoči. Žiaľ, materiály uložené v Levoči ešte stále nie sú archívne spracované.
Našťastie som sa dostal k viacerým zaujímavým historickým písomnostiam, ktoré som musel spracovať, samozrejme, boli písané po latinsky, maďarsky a nemčinou. Najmä nemčina bola problém. Nie je obtiažne nájsť človeka, ktorý dokáže čítať a preložiť nemčinu tlačenú švabachom. Ale je obrovský problém nájsť odborníka, ktorý prečíta nie tlačený, ale písaný švabach.“
V historickom kontexte je Jasov označovaný ako hodnoverné miesto. Čo to znamená?
„V určitom historickom čase všetko patrilo kráľovi, ale potom kráľ začal rozdávať majetky. Každý pridelený majetok bolo potrebné vymerať, zapísať a zápis niekde odložiť. V západných krajinách to robili verejní notári. V stredovekom Uhorsku to však robili kláštory, okrem iných aj jasovskí premonštráti. Ak bol nejaký majetok darovaný, oni ho vymerali, zapísali hranice darovaného územia a zápis uložili, pričom majiteľovi dali overenú kópiu s pečaťou hodnoverného miesta.
V kláštore si ľudia potom uchovávali aj rôzne iné dôležité listiny, lebo tak mali väčšiu istotu ich bezpečného zachovania, než by si ich uložili doma. Kláštor im opäť z každej takejto listiny vyhotovil kópiu s pečaťou hodnoverného miesta. Takto sa uchovalo množstvo historických listín. Koncom 19. storočia, keď premonštráti túto činnosťou ukončili, ich archív mal asi 17 tisíc listín. Bol to archív, ktorý sa netýkal len cirkevných záležitostí, ale i hospodárskej činnosti, či majetkovo-právneho vysporiadania.“
Mestá, obce, i miesta robia atraktívnymi aj historické záhady. V knihe Jasov píšete o záhade Čiernej knihy. O čo tu ide?
„Záhada Čiernej knihy päťdesiat rokov vzrušovala celú literárnu verejnosť vtedajšieho Uhorska. Spôsobil to romantický básnik 19. storočia Tompa Mihály, mimochodom súčasník Sándora Petõfiho.
Tompa Mihály tesne pred smrťou uložil v Jasove svoje literárne dedičstvo s tým, že sa tento balík má otvoriť o 50 rokov. Malo sa to urobiť diskrétne, ale novinári to zistili a začali okolo toho dohady, čo toto literárne dielo obsahuje. Premonštráti v Jasove boli a sú seriózni ľudia; držali sa toho, čo si básnik želal. Päťdesiat rokov ich nikto nedonútil, aby odhalili literárny odkaz skôr.
Balík otvorili až v roku 1918. Každý očakával, že tam budú básne slávneho romantika, hotová literárna senzácia. Na otvorenie balíka pozostalosti prišli zástupcovia parlamentu, akadémie vied a ďalšie významné osobnosti. Nakoniec sa zistilo, že sa senzácia nekoná, pretože Tompa Mihály zanechal osobné, niekedy až hospodárske poznámky. Bolo z nich cítiť, ako už bol unavený životom a ako zatrpkol na spoločnosť. Opísal viacerých svojich súčasníkov v nie veľmi lichotivom svetle. Ukázal, že osoba romantického básnika je odlišná ako jeho dielo. Že jeho tvorba neodrážala problémy, s akými musel zápasiť. Zmietol mýtus o romantizme.“
Posledné kapitoly opísanej histórie končia druhou svetovou vojnou. Čím sa v tomto regióne vyznačovala?
„Kniha sa končí udalosťami druhej svetovej vojny, resp. pripojením Jasova k Maďarsku v roku 1939. Teda nie v roku 1938 ako ostatné časti južného Slovenska, ale neskôr. Stalo sa tak na základe medzivládnej dohody, pretože Jasov nemal napojenie na Košice a do ostatných slovenským miest mal ďaleko.
Spočiatku boli Jasovčania nadšení pripojením k Maďarsku, ale to rýchlo opadlo. Potraviny boli síce lacnejšie, ale priemyselné výrobky podstatne drahšie. Keď začala vojna, životná úroveň tu išla tragicky dole. Frontové udalosti na prelome rokov 1944 – 1945 hlboko zasiahli do života mesta. Jasov bol ostreľovaný ruskými lietadlami a nikto nevedel pochopiť prečo. Nemci tu zasa podmínovali kostol a vyhodili ho do vzduchu. Jasov mal vlastnú elektráreň, bol elektrifikovaný už na začiatku 20. storočia. Začiatkom roku 1945 Nemci podmínovali a vyhodili aj tú.
Z hľadiska frontových udalostí bolo zaujímavé aj to, že Jasovčania sa ukrývali v jaskyni. Nebolo to nič nové, jaskyňu využívali ako úkryt pred vojskom už aj v stredoveku. Aj počas druhej svetovej vojny sa tu dokázali bezpečne schovať. Vojna ich neohrozila, ale prvé dni slobody áno. V jaskyni sa totiž skrývali aj muži z Jasova, ktorí boli vojakmi maďarskej armády. Nebojovali však, čakali kým boje pominú. Po príchode osloboditeľských vojsk ľudia išli domov, vojaci ostali v jaskyni. Niekto ich prezradil NKVD, Rusi ich o chvíľu zajali. Jedného zastrelili v Lučenci a ostatných odvliekli do ruských koncentračných táborov, kde boli až do roku 1953.“
* * *
Kniha Jasov /podtitul: Kapitoly z dejín/ približuje ešte viacero zaujímavých častí z histórie, ktorá zasiahla do nášho regiónu a mala vplyv aj na Košice. Napríklad pôsobenie vojsk Jána Jiskru, alebo návštevy kráľov v Jasove. Samozrejme, kniha čitateľa uvádza nielen medzi niekdajšie celebrity, ale približuje aj životy bežných ľudí pracujúcich v baníctve, železiarstve a podobne. Knihu Jasov – kapitoly z dejín v Košiciach predáva kníhkupectvo Atlantída na Hlavnej ulici č. 48.
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
