3. 6. - 23. 6. 2002
Verejná knižnica Jána Bocatia
Vo výstavnej sieni Fotogalérie NOVA v priestoroch Verejnej knižnice Jána Bociatia vystavuje košický fotograf Ján Uhrín. Za svoju tvorbu, prezentovanú na desiatkach kolektívnych a dvoch autorských výstavách, získal rad cien a diplomov. Jeho práce boli vystavené na mnohých zahraničných expozíciách a medzinárdoných fotosalónoch v Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, Mongolsku, Nemecku, Kanade i USA.
Oko talentovaného fotografa je ako zázračná pôrodnica slov, v ktorom sa rodia samé dokonalé krásavice. Všetky majú ideálne miery, sú originálne a obdarené vzrušujúcimi darmi Matky prírody. Sú skrátka presne také, ako diela milovníka krajinárskej fotografie Jána Uhrína.
Životná púť toho nenapraviteľného romantika sa začal presne 19. mája 1952 v Spišských Vlachoch. V rodisku však mladý hľadač krásy nezostal večne. Po rokoch dozrievania si našiel svoj druhý domov v Košiciach, vyštudoval Vysokú školu technickú, stal sa posilou miestneho Fotoklubu NOVA a neskôr i členom Slovenského zväzu fotografov. V roku 1980 Ján Uhrín definitívne upísal dušičku zvodnej fotografii, absolvoval trojročnú Diaľkovú školu pre fotoamatérov a po celom svete začal intenzívne vystavovať plody svojej precíznej autorskej filozofie.
Už v začiatkoch ho zaujala krajina v okolí jeho rodiska pozoruhodne včlenená do Hornádskej kotliny a tento záujem pretrval dodnes. Akoby svet detstva a spomienok zostal pre neho vždy skutočnejší ako svet dospelých.
Tajomstvo úspechu Uhrínových elektrizujúcich pohľadov, ktoré tak rád hádže do hlbokého výstrihu kvitnúcej krajiny, však určite nespočíva iba v jeho znalosti elektrotechniky. Ako chcel totiž Ján Uhrín skutočne žať úrodu na poliach cti, najskôr sa musel dôkladne popasovať nielen s fotografickou technikou, ale aj s obrazovou skratkou, ktorá sa stala jeho hlavným výrazovým prostriedkom jeho tvorivej dielne. Obrazová skratka vyjadruje pravdu o svete pôsobivejšie a účinnejšie najmä vďaka tomu, že redukuje vizuálny balast i nadbytočnú tonalitu na nevyhnutné minimum a zraku diváka ponúka len tie najšťavnatejšie kúsky reality.
Nepodstatné motívy sú v zábere kàmené malou lyžičkou a ich dôležitejší bračekovia zase veľkou. Akýkoľvek motív sa k tomu pochopiteľne nehodí a dokázať jeho vhodnosť patrí k Uhrínovým výtvarným schopnostiam.
Pre dosiahnutie výraznejšieho účinku často využíva dlhoohniskové objektívy. Ich úzky uhol mu umožňuje zamerať sa na jeden alebo dva výrazné kompozičné prvky a ich schopnosť potlačenia priestoru úmysel postihnúť skratku jednoznačne podporuje.
Ročný cyklus premeny prírody je pre Jána Uhrína neustálym zdrojom inšpirácie. Zvlášť rád fotografuje krajinu na jar, ťaží predovšetkým z rozsiahlych, čistých plôch polí, často pravidelne zbrázdených jarnou orbou, z priezračného ovzdušia a jasného slnečného svitu. Pomerne ešte riedky kryt zelene dáva autorovi príležitosť využívať grafičnosť povrchovej štruktúry a dovoľuje mu voliť celkovú tonalitu snímky.
Jeho proces tvorby od negatívu ku pozitívu má zložité peripetie, pretože často zdåhavo pracuje s jednotlivými políčkami negatívneho materiálu, kým nezodpovedajú jeho autorskému zámeru – hotovému výtvarnému obrazu. Výsledný efekt však rozhodne stojí za to. Dôkazom toho je súčasná retrospektívna výstava Na ceste k prameňu, putujúca po čiernobielych i farebných chodníčkoch autorovej duše. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
