Zberatelia regionálnej literatúry, pokial nejde o reprezentačné viacmenej fotografické publikácie, to majú v Košiciach relatívne ťažké. Príchod každej novej publikácie, ktorá aspoň trochu širšie vykresľuje minulosť tohto regiónu, je malým sviatkom. Podobne tomu bolo aj v utorok (8. 8. 2000) v Verejnej knižnici Jána Bocatia, kde v popoludnajších hodinách krstili novú knihu s názvom Šaca.
Autorom publikácie je zástupca riaditeľky tejto knižnice - Mgr. Štefan Kolivoško, ktorý do povedomia zberateľov regionálnej literatúry vstúpil i nedávno vydanou knihou o jeho rodnej obci s názvom Sena/Szina. (Ukážku z tejto knihy nájdete tu.) Tentokrát siahol po spracovaní dejín mestskej časti Šaca. Ako vo svojom príhovore zdôraznil, stalo sa tak na požiadanie starostu Šace - Júliusa Kontura, ktorý dané dielo navrhoval vydať pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky. I ked sa prví ľudia v tejto lokalite objavili už v dobe kamennej, písomný záznam o existencii kostola tu pochádza z roku 1275, pričom je však dokázané, že tu stál už v prvej tretine 13. storocia. A postaviť kostol bolo možné len v území, kde už dlhší čas žili ľudia v usporiadanej komunite.
Príprava knihy bola relatívne krátka, autor na nej pracoval štyri mesiace. Ponuka prišla v relatívne neskorom termíne, naviac v čase, kedy podľa slov Mgr. Kolivoška "som mal svoj pracovný stôl ešte celý pokrytý poznámkami, dokumentami a fotokópiami, ktoré som potreboval pri tvorbe knihy Seňa". Po rozhodnutí prijat ponuku trávil dalšie mesiace v archívoch, regionálnej študovni i spoluoprácou so zahraničím, kde sa nachádzajú viaceré dokumenty, spojené s týmto regiónom.
Publikácia vo svojej štruktúre obsahuje informácie o nálezoch prvých obyvateľov územia z doby kamennej, o neskorších miestnych zemepánoch, hrade, pečatidlách, miestnych názvoch, kultúrnych pamiatkach, ako i udalostiach z obdobia vojny a záverečné resumé. Štylisticky je písaná prijatelne pre široké vrstvy, ktoré sa regionálnymi dejinami zaoberajú skôr v rámci svojho všeobecného rozhľadu, než na striktne vedeckom základe.
Krst sa odohrával v znamení symbolov. Na doma utkané vrecové plátno, ktoré symbolizovalo mlynársku minulost Šace, obyvatelia jednotlivých častí (Buzinka, Ludvíkov Dvor, Šaca) vložili hrst zeme z rodných obcí a pofàkali vodou z riečky Ida. Nechýbali domáce koláče Šačanov a dobré vínko. Vynikajúca publikácia, ktorá má šancu zvýšit hrdosť obyvateľov na ich región a podarená akcia v réžii Verejnej knižnice Jána Bocatia a starostu.
O akciách, spojených s oslavou 725. výročia Šace, vás ešte budeme informovať.
(8. 8. 2000)
Slavomír Szabó - [email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
