Štátne divadlo Košice uvádza Rigoletto Giuseppe Verdiho: Charaktery, abstrakcia, talianska mafia, benátsky karneval
@ Kultúra -> Divadlo
Apr 09 2002 - 19:48 GMT
|
Štátne divadlo Košice uvedie dnes večer /9. marca/ operu Giuseppe Verdiho "Rigoletto". Premiéra je venovaná prvému uvedeniu Rigoletta pred 150 rokmi /11. 3. 1851/ a stému výročiu úmrtia skladateľa /27. január 1901/. Samozrejme všetky svetové scény sa tento rok nesú v znamení Verdiho. Niektoré veľké javiská uvádzajú dokonca všetky autorove opery. Rigoletto je ale jedna z najhrávanejších a najznámejších opier. Je to prvá opera, ktorá otvára stredné obdobie Verdiho tvorby. Skladateľ dozrel - vznikajú charaktery.
Režisér košickej premiéry Martin Bendik a. h. si dal spolu s tvorcami za cieľ osloviť súčasného diváka, ktorý vníma operu iným spôsobom ako v dobe Verdiho. "Na Rigolette ma najviac zaujal človek, ktorý po celý čas pomáha linčovať iných a nakoniec na to dopláca. Na každého raz príde. My si to možno ani neuvedomujeme, ale v blízkej minulosti sme sa nikdy neozvali, iba sme prikyvovali, spolupracovali so zlom. Ale keby sme sa naraz proti nemu postavili všetci, určite niečo zmôžeme. Zaujalo ma hlavne to, že ak sa nepostavíme, vždy to odnesie jednotlivec - odhalia jeho achylovu pätu a zaútočia. Zlé režimy ju vždy vedia vycítiť. Rigoletto je práve o tom. Verdi by nebol Verdi, keby z jeho diela ´netrčala´ morálna očista, katarzia. V Rigolettovi ju cítiť asi najviac." Toto sa spolu s tvorcami - scénografkou Marija Harvan a. h. a kostýmérkou Mona Hafsahl a. h. i ostatnými tvorcami snažil režisér preniesť do súčasnosti. Na javisku teda uvidíte benátsky karneval, obdobie mafie, pokrytectva ako kontrast lesku a totálnej špiny, v rámci ktorého sa odohráva krutý a romantický príbeh.
V hlavnej úlohe - Rigoletta - uvidíte Františka Balúna a Pavola Mauréry a. h. Obaja interpréti majú s touto postavou viaceré skúsenosti. Pavol Mauréry hovorí: "Rigoletta som začal spievať v roku 1971. Tri roky som cvičil a stále mi to nešlo. Zakaždým som to odložil a v roku 1973 sa nám podarilo naštudovať túto inscenáciu v Bratislave. Odvtedy Rigoletta spievam. V tejto postave sa dá venovať pozornosť viacerým veciam. Moja váha je na vzťahu dcéry s otcom. Myslím, že Rigoletto je taký otcovský. Keď chce s vlkmi žiť, musí s nimi viť a potom si chráni tajomstvo svojej rodiny. Nemá nikoho iného..." Podľa Pavola Mauréry je v Rigolette kameňom úrazu naštudovanie v origináloch. "V Bratislave sa už pracuje na doslovných prekladoch textov, ktoré má divák možnosť prečítať si v bulletine a tiež sledovať na displeji."
Podľa Františka Balúna je Rigoletto ohromnou príležitosťou pre každého barytonistu. Tak na spievanie ako aj na herecké poňatie. "Na to druhé nemôže spevák dávať akcent mimo autora. Pretože dielo je písané tak, ako je napísané a dôraz je kladený na vzťah otca a dcéry. Samozrejme bez toho, ak by sa neudial v spoločenskom kontexte, nevynikol by." František Balún vníma a prenáša Rigoletta do súčasnej doby takto: "Ide o princíp dobra a zla, teda o rozhodnutie konať to dobré alebo zostať na polceste. Niekde sa Rigoletto zalieča a kvôli výhodám je schopný konať zlo. Na druhej strane akonáhle sa dotknú jeho cti - teda jeho dcéry - je schopný vraždiť. To mi dáva dôvod vyjadriť myšlienku, že táto opera je nadčasová a o súčasnosti. Pochopiteľne aj ja vnímam vzťah otca k dcére tak, že keby sa jej dotkol niekto hanebným spôsobom, asi by som niečo vyviedol... Ak do toho vstúpi rodová česť, môže vzniknúť krásna dráma. A tragická. Ídeu v hereckom poňatí vidím v konaní dobra a zla."
"Rigoletto" z polovice 16. storočia a zároveň súčasník nezostáva v tejto rovine iba zásluhou interpretov. Samozrejme sa to odráža najmä na kostýmoch a scéne. Kostýmy sú štýlové /benátsky karneval, 20. storočie/, scéna vraj abstraktná /nekonkrétny priestor/. V tejto súvislosti režisér zastáva názor, že: "Existuje istá kultúra inscenovania v opernom svete. Prevážne v nemeckom, ale aj francúzskom, talianskom... Tento posun je oveľa ďalej ako u nás. Rigoletta sa teda pokúšame inscenovať v inej šablóne, ako bol možno divák zvyknutý. Tak ako sa pred desiatimi rokmi ťažko na javisko presadzovala opera v pôvodnom jazyku, tak aj s inscenovanie, aké uvidíte dnes, sa bude zrejme musieť stať vecou zvyku." Zrejme sa to týka najmä scény - obyčajné steny, občas vysúvajúce sa - ktorá vraj má tvorcom pomôcť sústrediť sa na to najpodstatnejšie... Tu si dovolím podotknúť: "Pochybujem, že na to, čo som videla na generálke, by som si niekedy mohla zvyknúť."
Muzika zostáva autentická. Až na dva škrty. Čo sa v Rigolette stalo svetovou tradíciou. Dirigent Karol Kevický teda naštudoval dielo tradične, so zaužívanými škrtami. "Myslím si, že Rigoletto je prvé dielo, ktoré naznačuje, že Verdi je zrelý a výborný dramatik. Teda v hudbe je dielo po formálnej stránke skomponované takým spôsobom, že nie je potrebný škrt, aby inscenácia získala väčšiu dramatičnosť. Vzhľadom ku scéne a náročnosti spevu, sme ale urobili dva tradičné škrty, ktoré sa bežne robia všade vo svete." Pán Mauréry podotkol, že obyčajne sa škrtajú veci, ktoré sa opakujú. Teda pre poslucháča žiadna strata a pre speváka úspora síl.
Pre zaujímavosť: Dnes sa vraj robia nahrávky operných melódií, na ktorých nenájdete chybičku. Teda sú nedosiahnuteľné ani pre najlepších svetových spevákov. Nedosiahnuteľné v zmysle akustiky, kvality spevu, ozvučenia... Jednoducho skleníková muzika. Na druhej strane existuje stopäťdesiat rokov interpretačná skúsenosť a vývin. "Každá opera sa nejakým spôsobom upravovala, vždy sa nad ňou mudrovalo. Smerom k interprétácii, poslucháčom sa vysvetľovali základné veci - ako ju vnímať, reprodukovať, rozložiť si sily... Aby to nebolo iba ješitné chcenie incenácie. Aby to malo hlavu a pätu a aby to platilo v širších súvislostiach", hovorí Pavol Mauréry. Dúfajme, že dnešná premiéra má nejakú hlavu i pätu. Začína o 19. hodine.
(9.3.2001)
¼udmila PAŇÁKOVÁ
Foto: Karol HATALA |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
