Čo sa stane práceschopným ľuďom, keď žijú na štátnej podpore
@ Aktuálne -> Rôzne
Jul 11 2005 - 12:45 GMT
|
/Združenie za sociálnu reformu – tlačová správa/ – Práca je jedným zo základov ľudskej existencie. Ak pochopíme, čo sa deje s ľuďmi keď nepracujú a žijú na sociálnej podpore, naša paradigma o hodnotách práce sa zmení. Určite sa na ňu nebudeme pozerať ako na nutné zlo. Začneme ju vnímať skôr ako silný základ nášho duchovného, emocionálneho, sociálneho a materiálneho života.
Čo sa stane práceschopným ľuďom, keď žijú na štátnej podpore
Sociálne, duchovné a ekonomické dôsledky sociálneho systému, ktorý platí peniaze bez podmienky, aby si ich ľudia zarobili, sú tragické. Cena, ktorú spoločnosť za to zaplatí, je oveľa vyššia, než sa dá odmerať peniazmi. Aj keď doplácajú všetci, najviac stratia tí, čo nepracujú.
Neustála nuda. Nuda je podhubím mnohých vážnych problémov.
Štátom financovaná lenivosť. Dostávať peniaze a nepracovať, účinkuje ako droga spôsobujúca lenivosť a apatiu. Ak musia chudobní ľudia pracovať a zodpovedne sa snažiť riešiť svoje problémy, majú charitatívne programy oveľa väčšie šance byť úspešné.
Muži pociťujú hlbokú vnútornú potrebu ísť von a ‘loviť’ a vrátiť sa s jedlom pre svoju rodinu. Keď nepracujú a nemajú kam ísť, čoskoro sa začnú doma cítiť ako vo väzení. Domáce násilie je častým dôsledkom toho, že sú muži stále doma.
Muži i ženy, ktorí sa nudia doma, majú nižšiu odolnosť voči morálne, či sociálne deštruujúcim návykom. Ich životný štýl je „menej zdravý“, ako u ostatných. Na Slovensku sú takmer všetci, ktorí žijú na podpore, závislí na nikotíne. A ich závislosť je taká vážna, že sú schopní posielať svoje deti do školy hladné, lebo na jedlo pre ne nemajú peniaze, keďže si za ne už kúpili cigarety.
Deti vyrastajúce v rodinách nepracujúcich rodičov dosahujú v škole výrazne nižší prospech. Záškoláctvo detí z rodín nepracujúcich rodičov je až 3 krát vyššie, než u detí, ktorých rodičia pracujú.
Teenageri zo sociálne závislých rodín tiež začínajú byť skôr sexuálne aktívni, než ich rovesníci z rodín, kde rodičia pracujú. Teenageri, ktorí nemajú veľa osobnej zodpovednosti a sú bez práce a stanú sa rodičmi, iba pokračujú v posilňovaní začarovaného kruhu chudoby a neradostnej perspektívy pre ďalšiu generáciu. (Nie je ťažké uhádnuť z akého prostredia pochádza väčšina detí žijúcich v ústavnej výchove...)
Nepracujúci dospelí venujú oveľa viac času premýšľaním o nespravodlivostiach v minulosti a takmer žiaden čas plánovaniu svojej budúcnosti. To preto, lebo ak nepracujú, nemajú pocit, že môžu svoju budúcnosť aktívne ovplyvniť. Cítia sa byť obeťami. Iba prežívajú od jednej sociálnej dávky do druhej.
Komunity v ktorých ľudia len čakajú na svoje dávky, sú doslova živnou pôdou pre medziľudské konflikty a závisť. Namiesto toho, aby si navzájom pomáhali, vzájomne si konkurujú v tom, kto dostane najviac peňazí od štátu (v prípade Slovenska od Európskej únie), lebo sú zvyknutejší pomoc dostávať, než ju poskytovať.
Sociálna neznášanlivosť sa zvyšuje, keď si daňoví poplatníci myslia, že populácia na podpore ‘zneužíva’ systém.
Takýto sociálny systém porušuje prirodzené sociálne zákony. Nenápadne hovorí recipientom “Vlada vám dáva peniaze. Výmenou za ne sa musíte vzdať svojej osobnej dôstojnosti.”
Programy, či už cirkevné alebo sociálne, pomáhajúce ľuďom na sociálnej podpore, sú takmer vždy odsúdené na zlyhanie, pretože kým sa charitatívni pracovníci snažia ľudí ‘zobudiť’, štátna pomoc ich uspáva. Veľmi často potom majú takéto sociálne programy jedinú výhodu. Poskytujú prácu ľuďom spravujúcim programy sociálnej pomoci. :)
Práca a ľudské práva
V roku 1992 navštívil aktivista pre reformu väzenského systému v USA, Charles Colson, niektoré preslávené väznice v Sovietskom zväze. (preslávené pre ich zlú povesť) Bol prekvapený tým, čo tam videl. Aj keď ruské väznice už dávno neboli stalinskými, tábormi, životné podmienky v nich neboli veľmi ideálne. Avšak najviac pána Colsona prekvapilo správanie väzňov. Mali vo sebe dôstojnosť a sebaúctu, atribúty s ktorými sa v amerických väzniciach temer nestretol. Najväčším rozdielom bolo, že ruskí väzni museli pracovať aby aj takto platili za svoje zločiny.
Na druhej strane, americkí väzni – často pomerne agresívni – nemuseli vo väzení vôbec pracovať. A keď musia nazlostení muži nečinne tráviť množstvo času v malom priestore, dôsledky môžu byť katastrofálne.
Pán Colson objavil, že jedným z najvážnejších porušení ľudských práv a najhorší trest pre dušu človeka je zamietnuť jeho potrebu pracovať.
Programy ‘reformujúce a obnovujúce životy problematických ľudí aj tým, že musia pracovať, sú oveľa úspešnejšie, ako programy ‘reformujúce’ ľudí tým, že sa nudia.
Ïalšie kroky by mali nasledovať
Uplynulo už rok a pol odkedy vláda Slovenska urobila výrazný krok k sociálnej reforme. Predstavila aktivačný program, v rámci ktorého si niektorí klienti v hmotnej núdzi môžu – napríklad prácou pre obec - odpracovať časť svojej podpory. Niektorí, ak splnili podmienky pre zaradenie do programu – môžu pracovať 10 hodín týždenne a zarobiť tak 1 500 Sk mesačne. (Druhú polovicu podpory - tiež cca 1 500 Sk - dostávajú bez toho aby odpracovali ďalších10 hodín za týždeň.
Veríme, že tieto reformy sú krokom vpred a ďalší krok bude veľmi prirodzený. Oplatí sa pracovať, lebo je to jediná možnosť, ako ‚dostať‘ podporu. Ïalším krokom bude, keď si všetci sociálne odkázaní budú môcť/musieť odpracovať aj druhú polovicu dávky a rodič dostane príležitosť zarobiť si aj peniaze, ktoré teraz poberá ako detské prídavky.
Bill Baker
[email protected]
P.S. Nedávno parlament schválil nový zákon o sociálnoprávnej ochrane (detí a mládeže) a o prevencii. Kľúčovými bodmi v zákone boli programy na sanáciu pre rodiny v kríze a nový systém adopcie. Už mnoho rokov sme sa angažovali aby bol taký zákon schválený. Veríme, že oveľa viac opustených detí získa šancu dostať sa k milujúcim rodičom.
Rozhodujúce je, aby zdravé deti nežili viac, ako dva roky v starostlivosti štátu. Výsledky budeme monitorovať. |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
