/ZDRUŽENIE ZA SOCIÁLNU REFORMU - tlačová správa/
Nedávno sa študenti politológie bavili o etickej a akademickej dileme. Na tú istú vec má jeden ich profesor nejaký názor a iný ich profesor má na tú istú vec názor iný, od toho prvého celkom odlišný. Keď na skúške študenti dostali z tej témy otázku odpovedali podľa toho, čo chcel ich profesor počuť. ‘Správnou’ odpoveďou na jednej skúške by zlyhali na skúške u druhého profesora. Čo sa títo študenti naučili naozaj? Naučili sa memorovať alebo naspamäť opakovať informáciu bez toho, aby samostatne rozmýšľali. Ak by využívali svoju predstavivosť, na skúškach by neuspeli.
To dokáže strach. Aj vysoko vzdelaní ľudia zostanú mentálne paralyzovaní, keď sú riadení strachom.
Ako strach ovplyvňuje kvalitu a výsledky
Prvá vec, ktorá zmizne v prostredí riadenom strachom, je pravda.
Koordinátori sociálnych projektov financovaných z Európskych sociálnych fondov musia napísať, že ich projekty boli úspešné, aj keď v nich dosiahli veľmi málo. Ak by napísali, kde a prečo ich projekty zlyhali, mali by obavu, že viac už peniaze nedostanú.
Vysoko postavení politici vo vláde majú strach, že ak napíšu, kde a ako ich politika či reformy zlyhávajú, stratia verejnú podporu a hlasy, (alebo peniaze). Takže spravidla sa stane, že na papieri sú ich programy veľmi úspešné. V skutočnosti sa však problémy len zhoršujú.
Strach spôsobuje, že pracovníci venujú viac času tomu, ako si chrániť vlastný chrbát, než riešeniu pracovných problémov.
Mnohé inštitúcie majú veľmi, veľmi vysoké nároky na vzdelanie a kvalifikačnú prax svojich zamestnancov. Akonáhle však títo vysoko vzdelaní a kvalifikovaní pracovníci zistia, ako systém funguje, sú paralyzovaní strachom. Vďaka tomu dosiahnu len veľmi málo v kvalite, či výsledkoch. Paradoxne, aj keď takýto pracovník nerieši skutočné problémy, aj tak príde domov vyčerpaný prácou s papierom.
Strach spôsobuje, že zodpovední administratívni pracovníci študujú zákony veľmi, veľmi opatrne do najmenších podrobností.
Ak chcú byť v dnešnej spoločnosti inštitúcie úspešné, je veľmi dôležité, aby ich pracovníci boli povzbudzovaní v tvorivosti, vedení k iniciatíve a aktivite s orientáciou na riešenie. To im dáva kompetenciu a možnosť ísť do rizika a experimentovať. Očakávať niečo podobné v atmosfére strachu je nemožné. Niekedy je duch zákona výborný. Avšak pod vplyvom strachu je človek schopný nájsť v nich také detaily a kombinácie, ktoré zneschopnia nielen jeho samotného, ale aj všetkých, ktorí sú od jeho rozhodnutia závislí.
Organizácie riadené strachom sú nakazené ‘partnerskou’ nedôverou.
V sociálnej sfére majú charitatívne organizácie a vládne orgány spoločné poslanie: pomáhať ľuďom v kríze. A spoločné majú aj to, ako sú platení. Jedni i druhí sú financovaní zo štátom spravovaných grantov alebo priamo zo štátneho rozpočtu, bez ohľadu na to, či problémy skutočne vyriešia. Paradoxne sa vzájomne obávajú, že ten druhý (ich partner vnímaný ako súper) dostane od štátu viac peňazí, ako oni. Systém grantov funguje v podstate tak, že štátni zamestnanci v Bratislave rozhodujú ako rozdeliť štátne, či „európske“ peniaze pre jednotlivé projekty. Dôsledkom toho je skutočnosť, že ľudia pracujúci v mimovládkach na realizácii takto financovaných projektov sa vlastne stávajú tiež štátnymi zamestnancami podriadenými vedeniu a kontrole v hlavnom meste. A tak sa stane, že miesto zmysluplnej práce v teréne radšej robia niekoľkokrát opakované „opravy“ výkazov požadované zhora, než by riskovali zastavenie dotácií pre „nerešpektovanie metodického usmernenia“.
Strach má aj šéf. Bojí sa pravdy.
Dozvedať sa, ako zlyhávame, je bolestivé.
Strach predurčuje správanie sa.
V systéme riadenom strachom majú aj veľmi rozdielni ľudia tendenciu produkovať veľmi podobné výsledky.
Ako prekonávať strach v organizácii
Nájsť programy, či už vládne alebo mimovládne, ktoré sa úspešne transformovali z riadenia strachom na riadene svojim poslaním, nie je jednoduché. Jedna kľúčová vec sa musí udiať ako prvá. Decentralizácia. Decentralizácia vytvára viac priestoru pre experimentovanie, viac príležitostí pre porovnávanie výsledkov, aktivitu a odvahu ísť aj do rizika. Decentralizácia samotná však nie je zárukou, že nový systém na miestnej úrovni bude fungovať lepšie. Decentralizácia otvára dvere pre zvýšenie zodpovednosti na nižšej úrovni.
S pozdravom
Bill Baker
[email protected]
Poznámky:
1. Časť zákona o sociálnej reforme v USA z roku 1996 má názov TANF (Temporary Assistance to Needy Families). Najdôležitejšími momentmi úspechu reformy bolo:
a, práceschopní ľudia na sociálnej podpore musia týždenne pracovať 30 hodín, aby si zarobili svoje peniaze.
b, namiesto programu vymysleného vo Washingtone, DC, bol nútený každý štát vymyslieť, ako budú ich fungovať ich sociálne systémy.
2. V štáte Colorado decentralizovali ich systém ešte ďalej, až na úroveň okresu. Okres El Paso ma 500 000 obyvateľov. Ich program je v USA považovaný za jeden z najúspešnejších v krajine.
3. Úžasná zmena, ktorá dokázala zbaviť strachu ľudí zamestnaných v inštitúciách, ako naše úrady práce - a svoju prácu začali vnímať ako poslanie
O tom, ako riešili otázku pomoci rodinám v núdzi transformáciou programu TANF a programu Starostlivosti o deti (Child Welfare) v okrese El Paso, (Colorado) sa môžete dočítať v mimoriadnej prílohe tejto správy, ktorú vám na požiadanie radi zašleme. Správa preložená do slovenského jazyka obsahuje aj kontaktné údaje na zdroj informácií.
O elektronickú verziu môžete požiadať na mailovej adrese: [email protected].
Správu v „papierovej“ forme si môžete vyžiadať aj sms-správou na číslo 0907 104 153.
Textom takejto sms-ky nech je adresa, na ktorú máme správu poslať. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
