Podľa Rudolfa Bauera v Košiciach poklesne nezamestnanosť na 3,5 percenta
@ Aktuálne -> Verejná správa
Aug 27 2002 - 14:55 GMT
|
Predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer prezentoval svoju víziu Košického kraja v roku 2020. Ak by sa dieťa narodilo teraz, v danom roku by bolo plnoleté. Čo ho očakáva? Predstava Rudolfa Bauera sa môže zdať ako zbožné želanie súčasníkov zmietaných nelichotivou realitou. On si za ňou stojí, hoc údajne nepodceňuje význam rizikových faktorov.
A aký stav si v Košickom kraji predstavuje jeho predseda v roku 2020? Prečítajte si materiál, ktorý nám poskytol:
VÍZIA PRE KOŠICKÝ KRAJ
„Píše sa rok 2020. Košický kraj je miestom, kde sa ľudia cítia dobre. Na svoj kraj sú hrdí, lebo život sa tu výrazne zmenil.
Nezamestnanosť v kraji dosiahla 3,5%. Z 850 tisíc obyvateľov kraja má 45% vysokoškolský diplom a ďalších 20% má bakalárske vzdelanie. Košická univerzita získala členstvo vo Svetovej asociácií prestížnych univerzít, študuje na nej 15% študentov zo zahraničia.
Nepriaznivý demografický vývoj spred 20 rokov sa podarilo účinnými opatreniami slovenskej vlády zvrátiť a dnes reprodukčný koeficient už prekračuje pre zdravý vývoj spoločnosti kľúčovú hodnotu 2,1. Najviac je rodín s 3 deťmi . Sú spoločnosťou podporované za predpokladu, že rodičia pracujú.
Viac ako 80% obyvateľov pracuje v malých firmách. V kraji už nie sú podniky, ktoré zaťažujú životné prostredie. Väčšina podnikateľov podniká v službách, vysoké zastúpenie majú informačné technológie, drevársky priemysel, strojárstvo, cestovný ruch - odvetvia, ktoré prinášajú vysokú pridanú hodnotu. V tabuľke hodnotenia kvality života v regiónoch Európskej únie je kraj v prvej dvadsiatke.
Kraj sa vysporiadal s prívalovými dažďami úpravami korýt potokov a riek, budovaním malých priehrad a polder Beša eliminuje aj 130-ročnú vodu.
Hrady, zámky, jaskyne, kultúrne pamiatky sú pripravené pre turistov, množstvo penziónov, hotelov, reštaurácií, kaviarničiek poskytuje kvalitné zázemie pre cestovný ruch. Svoje postavenie si upevňuje a stále viac získava na význame kúpeľníctvo. Na starú kúpeľnícku tradíciu nadviazali Herľany a Borda. Stále obľúbenejšia je Byšta. Sobranské kúpele a kúpele Štós sú plne vyťažené po celý rok návštevníkmi aj zo zahraničia. Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí k najnavštevovanejším na svete. Čingov aj Podlesok sú plne vybavené pre nástup do Slovenského raja. Dedinky-Mlynky patria tak ako Plejsy k medzinárodným lyžiarskym strediskám. Zemplínska šírava znova získala prívlastok „Zemplínske more“. Spišský hrad navštevuje ročne 200.000 návštevníkov nielen z Európy a z Ameriky, ale v posledných rokoch pribúdajú návštevníci aj z Ázie.
Geotermálne zdroje sú využívané na rekreačné účely a na vykurovanie domácností a skleníkov. Známe a vyhľadávané sú termálne kúpaliská vo Veľkých Kapušanoch, na Zemplínskej šírave, v Ïurkove a v Borši.
Každá obec má funkčný vodovod, kanalizáciu a je napojená na čističku odpadových vôd. Cena vody je solidárne regulovaná akciovou spoločnosťou, ktorú vlastní územná samospráva.
Krátke vzdialenosti medzi mestami a obcami ako aj dobrá infraštruktúra láka stále viac ľudí z mesta na vidiek. Opustené neobývané domy v obciach sú ojedinelé. Na vidieku býva už takmer taký istý počet obyvateľov ako v mestách.
Košice sú stredom diaľničnej križovatky. Diaľnica prichádza zo západu z Bratislavy a pokračuje do ¼vova, tiež z juhu z Miskolca pokračujúc na Rzeszow. Severojužná trasa naviazala na slávnu stredovekú „Jantárovú cestu“. Košické letisko denne prijíma 30 pravidelných medzinárodných liniek, najfrekventovanejšie linky sú do Viedne, Budapešti, Varšavy, ¼vova a Frankfurtu n/M. Do Bratislavy sa z Košíc lieta 7-krát denne. Akciová Železničná spoločnosť ponúka komfortnú dopravu do Bratislavy za 3 hodiny. Vodná najmä nákladná doprava po Tise ponúka spojenie s Čiernym morom.
Kraj je známy tolerantnými postojmi postavenými na kresťanskom a ekumenickom základe.
Kultúra sa dostala na štvrtú priečku výdavkov verejných rozpočtov hneď po školstve, zdravotníctve a sociálnych službách. Divadlá, múzea, galérie sa stali známymi nielen v krajinách Karpatskej kotliny. Dóm Svätej Alžbety má dostavanú aj južnú vežu. Košickému kraju sa podarilo zachrániť veľmi vzácne sakrálne pamiatky – drevené kostolíky a ikonostasy. Okrem futbalu a hokeja sa krajanom darí aj v tenise, vodných športoch a v jazdeckom športe.
Kraj má stále perspektívu ďalšieho rozvoja.
August 2002“
***
Číta sa to dobre a ako povedal Rudolf Bauer: „V prvom roku existencie je regionálna samospráva relatívne slabá, ale jej vznik je závažný krok pre riadenie regiónov štátu a postupne by sa mala posilňovať.“
Ako príklad uviedol vznik samospráv miest a obcí, ktoré sa opätovnom oživení v roku 1990 spočiatku zmietali až v chaose. Avšak počas dvanástich rokov existencie získali pozíciu, vďaka ktorej sa mestá a obce menia na nepoznanie. Na základe skúseností z miestnej samosprávy by sa „fáza chaosu“ mohla v regionálnej správe vynechať.
„Vízia je trochu aj snom. Musí však existovať. Ak krajina, národ, komunita nemá takýto cieľ, môže sa len ťažko rozvíjať,“ povedal Rudolf Bauer.
Ako ďalej uviedol, pri jej zostavovaní sa inšpiroval skúsenosťami z regionálnej politiky Európskej únie. „Keď sa na to pozriete, nie sú tam nereálne veci, aj keď niektoré sa teraz môžu zdať utopické.“
Svoje tvrdenie zdôvodnil napríklad skúsenosťami so znižovaním stavu nezamestnanosti v Španielsku, alebo Írsku, kde európske rozvojové krajiny v relatívne krátkom čase dokázali zmeniť sociálnu stabilitu miestnych komunít. Rudolf Bauer už v Poľsku začal diskusiu o možnostiach vytvorenia diaľnice, ktorá by sa napájala na Slovensku v severo-južnom smere. Pokiaľ ide o železnicu, už teraz sa pracuje na trase Košice – Bratislava tak, aby sa čas cesty znížil na 3 hodiny a 15 minút.
O tri roky by mali štrukturálne fondy získať už 740 miliárd Sk, čo je finančný balík, ktorý dokáže regionálne samosprávy zbaviť súčasnej bezzubosti. Tá je v tomto štádiu evidentná aspoň v oblasti regionálneho rozvoja.
Pokiaľ ide o výrazný problém východu republiky – rómsku otázku, Rudolf Bauer s ňou v predstavovanej vízii nepočíta ako so samostatnou kapitolou riešenou na etnickom základe. Nepriamo sa o nej zmieňuje v časti: „Najviac je rodín s 3 deťmi. Sú spoločnosťou podporované za predpokladu, že rodičia pracujú.“
V oblasti školstva predpokladá spojenie košických univerzít do jednej.
Vízia je údajne nutná, pretože spoločnosť musí mať svoje ciele. Jednou vecou sú ciele, druhou reálna postupnosť krokov na dosiahnutie požadovaného stavu. Práve touto tematikou sa budú zaoberať poslanci Košického samosprávneho kraja už na svojom najbližšom zasadnutí 3. septembra 2002. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja čaká na diskusiu a schválenie. Celkovo má päť globálnych cieľov:
- znižovanie zaťaženosti životného prostredia
- významné zvýšenie priestorovej a odvetvovej diverzifikácie priemyslu
- významné zvýšenie ekonomickej aktivity malých a stredných podnikov
- dobudovanie infraštruktúry
- významné posilnenie všetkých druhov spolupráce
Ako všetko, aj to je otázka peňazí. Samozrejme, pri zdravom ekonomickom úsudku sa to netýka len množstva finančných prostriedkov, ale aj ich racionálneho využitia. Vedenie Košického samosprávneho kraja chce v tejto oblasti využívať aj všetky možnosti podporných medzinárodných fondov.
Samozrejme, plány by mali odzrkadľovať predovšetkým priania obyvateľov, ktorých sa priamo týkajú. Rudolf Bauer predložil svoju víziu k diskusii širokej verejnosti.
Veríme, že v roku 2020 uverejníme túto víziu opätovne na našich stránkach, aby ste si mohli porovnať, čo všetko sa z nej naplnilo.
27. 8. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
