Finančná analýza v NsP v Spišskej Novej Vsi odhalila rezervy, delimitácia ciest II. a III. triedy spojená s výhradami
@ Aktuálne -> Verejná správa
Jul 30 2003 - 08:47 GMT
|
(Košický samosprávny kraj - tlačová správa) -- Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolf Bauer na tlačovej besede informoval novinárov o výsledkoch finančnej analýzy v nemocnici v Spišskej Novej Vsi, aktuálnej situácii v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti KSK a o výhradách spojených s delimitáciou ciest II. a III. triedy na samosprávne kraje.
„Analýza, ktorú pre nás robila bratislavská spoločnosť E. R. Audit, spol. s r.o., podrobne vyšpecifikovala rezervy nemocnice v Spišskej Novej Vsi a navrhla kroky na ich odstránenie. Zo záverov vyplýva, že realizáciou týchto opatrení možno znížiť ročnú stratu nemocnice zo súčasných 49 miliónov korún na 14 miliónov korún,“ uviedol Rudolf Bauer s tým, že cieľom transformácie je predovšetkým skvalitnenie zdravotníckej starostlivosti, zefektívnenie prevádzky nemocnice a zvýšenie jej konkurencie schopnosti.
Podľa správy auditorskej spoločnosti sú príčinou negatívnych hospodárskych výsledkov nemocnice v Spišskej Novej Vsi neprimerane vysoké náklady na diagnostiká a špeciálny zdravotnícky materiál, neprimerane vysoké mzdové náklady, lôžka vybavené podobne náročne ako jednotka intenzívnej starostlivosti ale nespåňajúce predpísaný štandard JIS kvôli čomu sú nižšie bodovo ohodnotené a nevyužitá plná kapacita lôžok. Analýza poukázala aj na nízky podiel pridelených finančných prostriedkov v rámci prerozdelenia obdržaných úhrad od poisťovní manažmentom nemocnice v porovnaní s uskutočnenými a uznanými výkonmi.
Ako vyplýva z analýzy, medzi pracoviská, ktoré sa najmarkantnejšie podieľajú na náraste dlhov nemocnice v Spišskej Novej Vsi patria laboratóriá. Na štyroch oddeleniach klinických laboratórií pracovalo v roku 2002 až 65 pracovníkov. Mzdové náklady laboratórií boli vyše 13 miliónov korún, čo predstavuje 72,5 percenta z hodnoty uznaných výkonov poisťovňami. Podľa analýzy je optimálny počet pracovníkov laboratórií pri ich efektívnom manažmente 33.
Náklady na diagnostiká a špeciálny zdravotnícky materiál predstavovali v roku 2002 spolu 4,8 milióna korún, čo je 25,6 percenta z celkových nákladov laboratórnych oddelení. Z uskutočnených výkonov v hodnote takmer 22 miliónov korún zdravotné poisťovne uhradili bezmála 18,1 milióna korún, pričom náklady na diagnostiká a špeciálny zdravotnícky materiál predstavovali 26,5 percenta z uhradených výkonov a 22 percent z uskutočnených výkonov. Podľa analýzy je pri efektívnom manažmente laboratórií dosiahnuteľná hodnota nákladov na diagnostiká a špeciálny zdravotnícky materiál 17 percent z uskutočnených a uznaných výkonov.
„Na základe finančnej analýzy bol vypracovaný Projekt transformácie Nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi, ktorý predložím 25. augusta na najbližšie rokovanie regionálneho zastupiteľstva. Materiál obsahuje konkrétne kroky transformácie v oblastiach personálnej práce, jednotlivých zdravotníckych činností v ambulantnej sfére aj v oblasti lôžkovej starostlivosti, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, záchrannej zdravotnej služby a správnej réžie nemocnice,“ informoval predseda KSK. Uviedol, že v projekte sú tiež uvedené konkrétne termíny realizácie jednotlivých krokov transformácie s vyčíslením predpokladaných ekonomických dôsledkov na chod nemocnice.
V rámci transformácie napríklad dôjde k zlúčeniu oddelení klinickej biochémie, mikrobiológie, genetiky a hematológie. Do konca tohto roka bude manažment zaviazaný znížiť náklady na špeciálny zdravotnícky materiál o 15 až 20 percent a dosiahnuť optimálny počet pracovníkov v laboratóriách.
Ïalšie úspory nemocnica získa presťahovaním gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia do priestorov hlavnej budovy. Len samotná prevádzka tohto oddelenia v súčasnej samostatnej budove stojí nemocnicu okolo 300 tisíc korún mesačne.
Lôžkové oddelenia budú zaviazané znížiť osobné náklady o 15 percent a o 15 percent aj náklady na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál.
Vedenie nemocnice vyšpecifikovalo nadbytočný a pre činnosť nemocnice nie nevyhnutný nehnuteľný majetok v jej správe, ktorý sa po prechode zariadenia do pôsobnosti KSK stal majetkom samosprávneho kraja. Podľa odhadu je jeho trhová hodnota okolo 100 miliónov korún. O ďalšom použití tohto majetku rozhodnú orgány Košického samosprávneho kraja.
„Po nemocnici v Spišskej Novej Vsi bude vyhotovená finančná analýza aj v ostatných nemocniciach v našej zriaďovateľskej pôsobnosti a rovnako predložíme aj podrobné projekty ich transformácie,“ povedal Rudolf Bauer.
Podľa aktuálnych hospodárskych výsledkov nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK najväčší dlh od začiatku roka vznikol v nemocnici s poliklinikou v Michalovciach a to vyše 90 miliónov korún. V nemocnici v Trebišove je to takmer 53 miliónov korún, v Rožňave bezmála 49 miliónov a v Spišskej Novej Vsi 33 miliónov 700 tisíc korún.
Ïalšou témou, ktorej sa na tlačovej besede predseda KSK venoval, bola delimitácia cestného hospodárstva na samosprávne kraje.
Podľa Zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa od 1. januára 2004 vlastníkmi a správcami ciest II. a III. triedy na svojom území majú stať samosprávne kraje. V Košickom kraji je 560 kilometrov ciest II. triedy, 1 385 kilometrov ciest III. triedy a 658 mostov. „Ide o zásadný zásah do štruktúry cestného hospodárstva, ktorý v takom rozsahu na Slovensku ešte nebol prevedený. Celý proces má aj veľa otáznikov,“ uviedol Rudolf Bauer. Ministerstvo dopravy pripravilo do vlády na schválenie konečnú podobu transformácie ciest. „Voči tejto podobe máme niekoľko výhrad,“ pokračoval predseda KSK.
Podľa materiálu, ktorý pripravili pracovníci ministerstva dopravy, má dôjsť k rozdeleniu súčasných stredísk údržby a opravy ciest Slovenskej správy ciest. Po rozdelení by mali štátu zostať strediská ktoré by sa starali o cesty I. triedy, na samosprávne kraje by boli delimitované strediská zodpovedné za cesty II. a III. triedy. „Podľa nás sa takýmto delením súčasných stredísk Slovenskej správy ciest rozbije celistvosť a logické, v praxi overené rozloženie jej majetku. Košický samosprávny kraj navrhoval, aby sa strediská Slovenskej správy ciest nedelili medzi vyššie územné celky a štát, lebo v súčasnosti sú rozložené tak, že podľa nás optimálne zabezpečujú údržbu a opravu ciest. Ïalej sme navrhovali, aby v druhej etape ministerstvo dopravy zriadilo osem akciových spoločností pre správu a údržbu všetkých ciest I., II. a III. triedy so 100 – percentnou účasťou štátu. Následne, v časovom súlade s prechodom ciest II. a III. triedy na vyššie územné celky, by previedlo príslušný pomer týchto akcií bezodplatne na samosprávne kraje v závislosti od pomeru ciest jednotlivých tried na ich území. Ministerstvo dopravy náš návrh neakceptovalo a ani ho nenavrhlo vláde ako ďalší z možných variantov,“ uviedol Rudolf Bauer.
Podľa návrhu ministerstva dopravy by súčasne s delimitáciou ciest II. a III. triedy prešli pod samosprávny kraj strediská správy a údržby ciest Slovenskej správy ciest Trebišov, Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves. Štátu by zostalo stredisko Košice, ktoré by sa staralo o štátne cesty I. triedy.
Ministerstvo dopravy pripravuje novelizáciu Zákona o pozemných komunikáciách, známeho aj ako Cestný zákon, ktorý je teraz v pripomienkovom konaní. „Aj voči návrhu tejto právnej normy máme výhrady. Nesúhlasíme s tým, že zákon určuje povinnosť samosprávnym krajom v prípade, ak štát o to požiada, vykonávať s tým majetkom na správu a údržbu ciest ktorý nadobudnú, aj údržbu ciest štátnych ciest I. triedy. Podľa tohto návrhu by samosprávne kraje brali na seba zodpovednosť za škody voči užívateľom štátnych ciest I. triedy. Voči takému zneniu zákona máme výhrady a považujeme ho za nesystémový,“ povedal predseda KSK.
Ïalším vážnym problémom spojeným s delimitáciou ciest sú nevysporiadané pozemky pod nimi. „V našom kraji je okolo 90 percent týchto pozemkov nevysporiadaných. Košický samosprávny kraj nemôže prebrať cesty, pod ktorými je nezdokladovateľný majetok,“ dodal Rudolf Bauer. Upozornil aj na to, že podľa Zákona o majetku samosprávnych krajov môže samosprávny kraj nadobudnúť majetok štátu iba ak výška záväzkov spojených s týmto majetkom neprevyšuje jeho hodnotu. „V prípade ciest II. a III. triedy to znamená, že musíme mať v delimitačnom protokole vyčíslenú hodnotu nevysporiadaného majetku pod cestami, aby sme ju vedeli porovnať s hodnotou ciest. Väčšina z týchto ciest bola postavená pred 30 rokmi, ich hodnota sa neodpisovala a podľa nás je ich reálna hodnota veľmi nízka,“ povedal Rudolf Bauer s tým, že otázku tohto majetku, pretože ide o závažné záväzky, treba jednoznačne vyriešiť ešte pred delimitáciou ciest.
Text: Soňa Jakešová
Foto: Marián Krlička |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
