(Košický samosprávny kraj - tlačová správa) -- Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolf Bauer informoval novinárov o udelení ocenení Cena Košického samosprávneho kraja a Cena predsedu KSK. Ako uviedol, ceny si prevezmú osobnosti a úspešné kolektívy z nášho regiónu, ktorých práca a pôsobenie znamenajú významný prínos pre samosprávny kraj a stali sa vzorom a inšpiráciou pre mnohých ľudí. Ceny budú odovzdané na mimoriadnom slávnostnom zasadnutí košického regionálneho zastupiteľstva 8. decembra v Štátnom divadle v Košiciach.
Zásady, podmienky a postup pre udeľovanie ocenení Košického samosprávneho kraja občanom a kolektívom schválilo na svojom zasadnutí Zastupiteľstvo KSK.
Cena Košického samosprávneho kraja
sa udeľuje za osobitný prínos pre rozvoj KSK, za činy statočnosti, ľudskosti a hrdinstva, za vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v humanitárnej, cirkevnej, kultúrnej a umeleckej, publicistickej, verejnoprospešnej, podnikateľskej, technickej a športovej činnosti.
Cenu udeľuje zastupiteľstvo KSK na návrh poslancov KSK, poslaneckých klubov zastupiteľstva, komisií zastupiteľstva, tiež mestských a miestnych zastupiteľstiev pôsobiacich v KSK. Návrhy môžu podávať aj občianske združenia, humanitárne, kultúrne, cirkevné, umelecké, vedecké, vzdelávacie, podnikateľské a športové inštitúcie a tiež vynikajúce osobnosti pôsobiace v našom kraji.
O udelení verejného ocenenia Cena KSK rozhoduje 11 – členná komisia zložená z predsedov komisií zastupiteľstva KSK a predsedov poslaneckých klubov.
Cena KSK sa udeľuje raz ročne najviac piatim osobnostiam, kolektívom alebo právnickým osobám na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva KSK v decembri príslušného roku.
Cenu KSK predstavuje plaketa zobrazujúca plasticky vyhotovený erb samosprávneho kraja, jej súčasťou je pamätná listina s pečaťou KSK a finančná odmena 20 000 Sk. Bronzovú plaketu zhotovil akademický sochár tvoriaci v Spišskej Novej Vsi Imrich Svitana.
V tomto roku komisia vyberala z 38 návrhov. Cenu Košického samosprávneho kraja rozhodla udeliť týmto osobnostiam:
- Imrichovi Lyocsovi
- Jozefovi Gönczimu
- Márii Spoločníkovej
- Speváckemu zboru Csermely
- Kolektívu oddielu vodného póla ŠK policajtov Košice
Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja
Udeľuje predseda KSK na základe vlastného uváženia s prihliadnutím na návrhy doručené na Úrad KSK.
Cenu predstavuje pamätná listina, jej súčasťou je finančná odmena 10 000 korún.
Predseda ju udeľuje raz ročne najviac piatim osobnostiam, kolektívom alebo právnickým osobám tiež na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva KSK.
Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja sa R. Bauer rozhodol udeliť:
- Mons. Alojzovi Tkáčovi
- Prof. Júliusovi Rybákovi
- Márii Slodičákovej
- PhDr. Jane Teššerovej
- PhDr. Jurajovi Žadanskému
Profily odmenených Cenou Košického samosprávneho kraja:
Jozef Gönczi
Je známy ako úspešný a dlhoročný športovec, reprezentant Slovenska v streľbe. Náš región a krajinu zviditeľnil v zahraničí sériou významných úspechov na medzinárodných športových podujatiach.
V bilancii jeho športových úspechov je 61 medailových umiestnení zo svetových podujatí, olympijskych hier, majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy. Je viac ako 25 násobný majster Slovenska, na svojom konte má viac ako 70 medailových umiestnení na medzinárodných pretekoch. Jeho najväčšími úspechmi sú bronzová olympijska medaila Atlanta 1996, dvojnásobný titul majstra sveta Miláno 1994 a Barcelona 1998, osem krát sa stal majstrom Európy – naposledy v Gotheborgu v roku 2003. Päťkrát držal v rukách trofej víťaza z finále svetového pohára.
Spevácky zbor CSERMELY
si pripomenul 30. výročie svojho pôsobenia. Jeho zakladateľom, umeleckým šéfom a dirigentom je sólista opery v Košiciach József Havasi. Pod jeho vedením sa zbor zaradil medzi významné hudobné telesá u nás. Náš región reprezentuje aj v zahraničí a to najmä v Maďarsku.
V tomto roku spevácky zbor Csermely úspešne vystupoval na festivale a sérii koncertov vo Fínsku. Jeho profesionalitu vysoko ohodnotila tamojšia odborná tlač. Zbor sa venuje tiež sakrálnej hudbe a často účinkuje pri obradoch v kostole Premonštrátov v Košiciach. Od svojho vzniku je organizátorom tradičného novoročného koncertu pre maďarskú národnostnú menšinu a Festivalu speváckych zborov Karpatského euroregiónu.
Imrich Lyocsa
je športovcom, ktorý je príkladom nezlomnej vôle a húževnatosti. Hoci ho zdravotný hendikep pripútal na invalidný vozík, dosahuje významné úspechy v lukostreľbe. V roku 1996 dosiahol svoj prvý úspech – získal striebro na Majstrovstvách Slovenska v halovej lukostreľbe.
V roku 1997 sa po prvýkrát zúčastnil na medzinárodných pretekoch, kde získal siedme miesto. V roku 1998 bol účastníkom majstrovstiev sveta v Anglicku, kde odcestoval na vlastné náklady, lebo finančnú podporu mohol vtedy dostať iba jeden slovenský lukostrelec. Imrich Lyócsa tieto majstrovstvá sveta vyhral. O rok neskôr, už ako člen družstva Slovenska, vyhral súťaž družstiev na majstrovstvách sveta na Novom Zélande. V roku 2000 na Paralympiáde v Sydney skončil na treťom mieste. Stal sa majstrom Slovenska v lukostreľbe
a to nielen medzi telesne postihnutými, ale aj medzi zdravými pretekármi.
V roku 2002 vybojoval zlatú medailu na majstrovstvách Európy v Poľsku. V septembri toho roku svoje trofeje obohatil o 1. miesto na majstrovstvách sveta telesne postihnutých športovcov v Madride a teraz sa pripravuje na paralympijské hry, ktoré sa uskutočnia v Aténach v roku 2004.
Mária Spoločníková
je akademická maliarka, ktorá svoj tvorivý život zasvätila náročnej práci reštaurátorky. Svojim profesionálnym pôsobením presiahla hranice regiónu i krajiny a stala sa uznávanou odborníčkou európskeho formátu.
Záchrane výtvarných skvostov sa venuje 50 rokov. Ako jedna z prvých dvoch absolventiek Vysokej školy výtvarných umení sa zapísala do dejín moderného reštaurátorského umenia na Slovensku. Medzi prvé pamiatky ktoré zachránila patril vojnou zničený súbor gotických obrazov hlavného a bočných oltárov Dómu sv. Alžbety.
Všetky diela, ktoré prešli jej ateliérom odrážajú hlboký cit pre krásno a zmysel pre znovuodhalenie håbky myšlienok pôvodných majstrov.
Mária Spoločníková pracovala pre Východoslovenskú galériu, Slovenskú národnú galériu, Východoslovenské múzeum a ďalšie významné inštitúcie doma i v zahraničí. Rukami tejto umelkyne prešli zreštaurované diela Majstra Pavla z Levoče, z Banskej Bystrice, z košického Dómu, zo Spišskej kapituly, z Bardejova, zo Slovenskej národnej galérie a ďalších. Mária Spoločníková zreštaurovala okolo 100 plastík a viac než 100 gotických tabuľových malieb.
Športový klub polície Košice – oddiel vodného póla
za 40 rokov pôsobenia získal ako úspešný reprezentant z košického regiónu 29 titulov majstra československej a po vzniku samostatnej SR aj slovenskej republiky v rôznych mládežníckych kategóriách. Jeho úspechy radia vodné pólo medzi najúspešnejšie športy v Košiciach. Od roku 1990, kedy vznikla ženská
zložka klubu, aj pólistky prispeli do medailovej kolekcie ziskom dvoch titulov na majstrovstvách Československa a piatimi titulmi majsteriek Slovenska.
Vďaka pólistom sa Košice stali známymi organizovaním každoročne kvalitne obsadených turnajov dospelých, žiakov a dorastencov, čo do dnes nemá na Slovensku obdobu. Za 40 rokov vyrástlo v klube niekoľko desiatok reprezentantov - účastníkov majstrovstiev sveta a Európy a v posledných rokoch aj olympionikov. Spomeniem napríklad mená Vidumanský, Poláčik, Lukáč, Kaid, Bačo, Hrošík. V tomto družstve vyrástli aj víťazi najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže EPM Vidumanský, Pláčik, Nagy. Nie je veľmi známe, že za družstvo ŠKP Košice hrali aj olympijskí víťazi Vári a Bíros a tiež majstri sveta Varga a Vince z Maďarska.
Ocenení Cenou predsedu Košického samosprávneho kraja:
Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup – metropolita
Predseda KSK mu udelil cenu za osobitý prínos v oblasti duchovného a kultúrneho zveľaďovania regiónu Košického kraja. Mons. Tkáč sa pričinil o výstavbu desiatok nových kostolov, ako aj o obnovu a rekonštrukciu starších sakrálnych národných kultúrnych pamiatok. Výsledkom jeho dlhodobého úsilia o pozdvihnutie školstva a vzdelanosti v Košiciach a v Košickom kraji bola obnova kňazského seminára a jeho transformácia na Teologickú fakultu v novembri tohto roku. Fakulta pripravuje na duchovné pôsobenie nielen kňazov, ale aj laikov a to najmä z regiónu východného Slovenska.
Arcibiskup Tkáč je významnou osobnosťou v ekumenizme a to aj v medzinárodnom meradle. Jeho sociálne cítenie sa prejavuje vo viacerých oblastiach jeho pôsobenia. Mnohé životy pomohol zachrániť ako dlhoročný darca krvi. Mons. Tkáč sa tiež ako diecézny biskup angažoval vo výstavbe a rozvoji siete charitatívnych zariadení. Kňazom sa stal v roku 1961. V rokoch 1975 – 1983 bez štátneho súhlasu nemohol pôsobiť ako duchovný otec, preto pracoval ako vidič električky a lesný robotník. V roku 1990 bol menovaný a konsekrovaný za biskupa. Za arcibiskupa bol menovaný v roku 1995 a v rovnakom roku prevzal v Košiciach z rúk pápeža arcibiskupské pálium.
PhDr. Juraj Žadanský
Pôsobí ako riaditeľ Vlastivedného múzea v Trebišove, ktoré v tomto roku píše svoju 40 ročnú históriu. Juraj Žadanský nastúpil do funkcie riaditeľa múzea v roku 1981. Pod jeho vedením táto inštitúcia zaznamenala dynamický rast. Do jeho nástupu do funkcie múzeum uskutočňovalo najmä dokumentačnú činnosť a v jeho zbierkovom fonde bolo len niekoľko desiatok zbierkových predmetov z výtvarného umenia a národopisu. Zbierkový fond sa počas rokov pôsobenia Juraja Žadanského rozšíril na 136 044 zbierkových predmetov. Pod jeho vedením Vlastivedné múzeum pripravilo niekoľko stálych expozícií a scenáre ďalších expozícií zameraných na Zemplín a jeho tradičné remeslá, ľudový odev, vývoj histórie tohto regiónu v praveku a ranom stredoveku, poľnohospodárstvo.
Múzeum pod vedením svojho riaditeľa pripravilo aj expozíciu Tokajské vinohradníctvo a vinárstvo. V tomto roku v máji bola pri príležitosti 1. tokajského festivalu v Borši doplnená o Archív tokajských vín.
Múzeum má v súčastnosi 8 stálych expozícií a v priebehu roka realizuje okolo 25 výstav. Dlhodobo rozvíja partnerskú spoluprácu s múzeami v zahraničí. Juraj Žadanský sa popri riadiacej práci v múzeu výrazne prezentuje aj samostatnou vedecko-výskumnou a publikačnou činnosťou.
Mária Slodičáková
Pracovala 25 rokov ako detská zdravotná sestra. Jej rukami prešli tisícky malých pacientov, ktorým sa venovala s láskou a obetavosťou. Jej citlivý prístup k bolestiam tela i duše, profesionalita a húževnatosť s akou pristupovala k svojmu poslaniu, sa stali pre mnohých inšpiráciou. Mária Slodičáková vstúpila pred takmer 50 rokmi ako 21-ročná do rehole Sociálnych sestier a do dneška sa aktívne venuje charitatívnej činnosti. Ako 13-ročná prišla o oboch rodičov a po ich smrti ako najstaršia zo 4 detí, prevzala starostlivosť o svojich mladších súrodencov. Po zásahu ŠTB bola ako 17- ročná preradená na nútené práce vo fabrike vo Svite. Napriek tvrdým podmienkam využívala čas na svoje duchovné formovanie. Údery osudu a silná viera mali vplyv na životné smerovanie Márie Slodičákovej, ktoré našlo naplnenie vo vzťahu k deťom, rozvinulo sa v citlivosť pre potreby núdznych a zmysel pre spravodlivosť. „Teta Marienka“ ako ju volajú ľudia z jej okolia a tí ktorým pomohla, dokázala poskytnúť zdravotnú i duchovnú útechu. Jej služba pre duchovný i sociálny rozvoj Košíc je dodnes nedocenená. Formovala niekoľko generácií, ktorým cez kresťanské učenie vštepovala zásady poctivosti a zmysluplnosti života. Mária Slodičáková aj v súčasnosti organizuje charitatívne akcie a aktívne sa venuje práci s Rómami.
prof. Július Rybák
ktorý v tomto roku oslávil významné životné jubileum, je osobnosťou nadregionálneho významu. Ako pedagóg, prekladateľ, spisovateľ a filozof z Gelnice sa stal neodmysliteľnou súčasťou našej kultúry. Pred odchodom na dôchodok bola jeho pôsobiskom Katedra cudzích jazykov UPJŠ. Okrem pedagogickej práce sa venoval lingvistike, metodike vyučovania a prekladu. Známe sú jeho jedinečné preklady ruskej poézie, najmä Prišvina. Jeho životnú i umeleckú dráhu ovplyvnilo stretnutie a osobné priateľstvo s mysliteľom a spisovateľom Pavlom Straussom a akademickou maliarkou Máriou Medveckou.
Zo straussovských denníkových zápiskov a korešpondencie s hlbokým duchovným podtextom a životnou múdrosťou pripravil profesor Rybák do tlače niekoľko pozoruhodných publikácií a publikoval dva cykly knižiek V dotyku s Pavlom Straussom a So Straussom po Straussovi. Zo stretnutí s Máriou Medveckou, nezabudnuteľnou maliarkou Oravy, publikoval cyklus V dotyku s M. Medveckou. Z vlastnej umeleckej tvorby vydal Július Rybák básnickú zbierku Láska a Smrť, publikácie Z prechádzok po Gelnickom okolí a Kapitolky o jazyku a preklade.
PhDr. Jana Teššerová
Pôsobí od roku 1993 ako riaditeľka Gymnázia na Šrobárovej 1 v Košiciach. Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja jej udelím za výrazný prínos pre rozvoj Košického samosprávneho kraja v oblasti stredného školstva a dosiahnuté výsledky vo vzdelávacej oblasti. Pod jej vedením sa gymnázium na Šrobárovej stalo jednou zo škôl v našej zriaďovateľskej pôsobnosti s najlepšími výsledkami. Škola v posledných piatich rokoch dosahuje vyše 90-percentnú úspešnosť absolventov v prijímacich konaniach na vysoké školy.
Doktorka Teššerová sa pričinila o rozvoj výchovno-vzdelávacích a spoločenských aktivít najstaršieho gymnázia v Košickom kraji. Patrí medzi ne
založenie nadácie školy, Občianského združenia Priatelia Šrobárky, etablovanie prvej študentskej firmy TRICES, každoročné organizovanie Protidrogového týždňa a Benefičného týždňa, Dňa Dobročinnosti, v spolupráci s Mierovými zbormi dlhodobé zabezpečenie lektorov anglického jazyka, vydávanie zborníka „Študentská tvorba žiakov“, otvorenie triedy so zameraním na nemecký jazyk, vydanie knižky básní ako žiackého projektu v nemeckom jazyku, vytvorenie nového zamerania tried na alternatívne štúdium, zriadenie multimediálnej miestnosti pre štúdium, začatie projektu Informačnej technológie / CISCO/ a ďalšie aktivity. Pod jej vedením úspešne pokračuje rekonštrukcia objektu školy, ktorý je historickou pamiatkou a tiež modernizácia informačnej siete gymnázia.
Doktorka Teššerová na Gymnáziu Šrobárova pôsobí nepretržite vyše tridsať rokov. Je držiteľkou Zlatej medaily J.A. Komenského za dlhoročnú úspešnú pedagogicko-výchovnú a riadiacu prácu.
Text: Soňa Jakešová |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
