„Na noc si nevypínajte budík, pretože vám zavolám tesne po piatej ráno. Podľa toho aký bude vietor, máme štart na Námestí Osloboditeľov, alebo na Aničke. To preto, aby balóny preleteli nad mestom,“ oznámila mi včera večer do telefónu manažérka Balón klubu Košice Lenka Takáčová. Meteorologická predpoveď z predošlých dní, že bude vo štvrtok do rána veterno a dážď, sa našťastie nenaplnila. Dnes už po šiestej hodine rannej začali Námestie osloboditeľov zapåňať autá s typickými prívesnými vozíkmi. Približne osemdesiat vzduchoplavcov, čo tvoria posádky dvadsiatich balónov, sem prišlo nielen zo Slovenska, ale i Česka, Maďarska, Poľska, Holandska, Rakúska, Nemecka a USA. ADS ballooning a Balón klub Košice jednoducho naviazali na tradíciu i dobré meno, čo počas predchádzajúcich desiatich rokov vytvorili a 11. ročník balónovej fiesty U.S.Steel Baloon Cup 2004 mohol začať.
Lietanie balónom dnes už nie je nedostupná záležitosť a každý si môže objednať výhliadkový let. Košická balónová fiesta má však akési čaro naviac. Letí viac balónov spoločne, človek má možnosť chodiť medzi jednotlivými posádkami a porovnávať, sledovať atmosféru tohto (bez nadsadenia) fascinujúceho športu. Mnohí piloti sa do Košíc každoročne vracajú práve kvôli tomu, že tunajšia fiesta je označovaná za najpohodovejšiu na svete.
Termín šport je však v tomto smere trochu diskutabilný. A adrenalínový šport ešte diskutabilnejší. Možno je tak tomu pri prvom lete, ale ja som sa chystal už na svoj piaty a mám pocit, že viac než adrenalín tu počas letu zohráva svoju úlohu endorfín. Čiže hormón vyvolávajúci pocit blaženosti. Nakoniec, už v minulosti som o tom písal.
Tímy pripravovali svoje balóny podľa presne stanoveného postupu, či ak chcete, môžeme to nazvať priam rituálom. Kontrola koša, plynových fliaš, technického zariadenia, rozbalenie balónov, upnutie na kôš, nafúknutie studeným vzduchom a vnútorná kontrola, spustenie horákov a napåňanie horúcim vzduchom...
Tento rok som bol pridelený k pilotovi Branislavovi Končírovi z Klubu balónového lietania Trenčín. Na balóne, s ktorým prišli do Košíc, je reklama na Chivas Regal, čo je škótska whisky. Uverejnením tejto informácie sme síce producentovi a distribútorovi tejto značky urobili reklamu zadarmo, ale prečo aj nie. Mediálnych sponzorov je tiež za potreby :-)
„Tento teplovzdušný balón má obsah 2000 kubíkov. Na rozdiel od ostatných nie je v tvare hrušky, ale slivky. Je to výhodné, pretože je rýchlejšie ovládateľný vo vertikálnych polohách. Podľa potreby rýchlejšie stúpa i klesá. Zato je trochu náročnejší na pilotáž,“ povedal mi Braňo Končír, keď som sa zaujímal v čom poletíme. Zmienka o zvýšených nárokoch na obsluhu balóna ma neodradila. Branislav Končír je i dlhoročný pilot vetroňov a v balóne nalieta asi 80 hodín ročne.
Zatiaľ čo prvé balóny už vzlietli nad mesto, náš sa práve dopåňal teplým vzduchom. O chvíľu nastal čas štartu. Mám pocit, že stúpanie zo zeme je asi tá najkrajšia fáza celého letu. Keď sa zem vzďaľuje, ľudia, autá i domy sú stále menšie a kdesi v hrudnom koši príjemne vnímate, že sa dvíhate nahor.
Štart v meste, ktoré dôverne poznáte, pocit nadšenia ešte zvýrazňuje. Keď hotel Slovan, Dóm sv. Alžbety, Urbanovu vežu, Jakabov palác, plaváreň, vôbec všetko navôkol vidíte z iného uhlu pohľadu. Pohľadu, čo bol doposiaľ dôverne známy možno holubom, či inému vtáctvu. Keď ulice a cesty sa menia na krivky známe z mapy, ale toto pod vami je mapa naživo. Očami prechádzate celé okolie, pozeráte na miesta, ktorými denne kráčate a do okien svojej firmy, či domácnosti.
Čas tam hore plynie akosi inak. Rušné ulice ostávajú pod balónovým košom, ostávate v bezprostrednom kontakte s oblohou a pomaly sa necháte unášať. Nemá to nič spoločné s rýchlosťou dopravných lietadiel, alebo iných leteckých prostriedkov. Tu, podľa možností počasia, sa pohybujete plynulo, pomaly, v prípade bezvetria nejaký čas i bez pohybu. To potom stačí spustiť horáky, stúpnuť vyššie a chytiť nový vzdušný prúd.
Na Košice možno trochu atypicky, ale dnes fúkal vietor smerom na severovýchod. Potom ako sme sa vzniesli nad Námestie Osloboditeľov, sme si to mierili rovno nad Jakabov palác. Po ľavej strane sa tiahla Hlavná ulica, jej dominanty sa s pribúdajúcou výškou naraz zdali akési malé. Podľa informácií pilota, ak by bolo potrebné, mohli sme ísť aj kilometer nad zem, ale pohybovali sme sa maximálne do výšky 700 metrov. Aj to bolo dosť.
Vietor nás naviedol nad Mestský park a železničnú stanicu. Odtiaľ ponad Džungľu nad Sídlisko Dargovských hrdinov. Tu si človek uvedomí, v akej betónovej spleti to žijeme. Po Triede arm. gen. Svobodu si to trúbiace frčali autá na obe strany a my sme sa pomaly presunuli nad lesík oddeľujúci sídlisko od Zeleného dvora.
„Najskôr som začal s lietaním na vetroňoch. Prihlásil som sa tam vlastne len pretože do aeroklubu chodil môj kamarát, ale začalo ma to veľmi baviť. Keď sú optimálne podmienky môžem na vetroni dosiahnuť rýchlosť aj 200 km za hodinu. V aeroklube bol balón, ktorý nikto nevyužíval. Stál tam niekoľko rokov. Tak sme začali skúšať, až som sa prepracoval na pilotné skúšky a teraz lietam i takto,“ oboznámil ma so svojou cestou k tomuto atypickému hobby Braňo Končír.
Balón klub Košice je najväčší na Slovensku. Druhou mekkou je Trenčín, kde je dovedna 6 balónov. Braňo Končír uprednostňuje predovšetkým balónové súťaže, i keď, ako uznáva, košická fiesta je známa práve kvôli tomu, že tu sa nesúťaží, ale lieta z radosti. On sám tu prišiel už piaty krát. Najmä kvôli tomu, že tu má medzi posádkami veľa známych, a tu je i čas na spoločné posedenie.
Mnohým ľuďom vàta v hlave, nakoľko je balónové lietanie rentabilné, či ide skutočne o radosť zo vznášania, alebo za všetkým stojí biznis a peniaze.
„Dá sa to robiť aj ako biznis, ale veľmi vrtkavý. Človek je tu až príliš odkázaný na počasie a okrem úspechu pri získavaní objednávateľov reklamy je jeho džob závislý od toho, ako je práve vonku. Ak budete lietať tu a tam podľa potrieb objednávateľa reklamy, dá sa na tom niečo trhnúť, ale to už nie je o balónoch. Naviac, ak je človek zamestnaný, tak mu nestačí ani celá dovolenka, aby požiadavky splnil. Piloti majú radi predovšetkým súťaže a fiesty. Pokiaľ ide o príjem, tak príjemnejšie sú skôr vyhliadkové lety, než reklamné kampane. Životnosť balóna je asi letových 400 hodín, takže aj keď si zakúpite balón a skúsite ho prevádzkovať ako reklamný nosič, nikto vám negarantuje, že sa vám vrátia aspoň náklady,“ objasnil svoj pohľad na vec Braňo Končír.
Balónové lietanie je predovšetkým o cestovaní a poznávaní krajiny pohľadom zhora. On sám za posledné roky podľa potreby lietal v Poľsku, Maďarsku, Česku, Litve, Francúzsku, Španielsku, Rakúsku a Taliansku.
Letom ponad lesnatú krajinu sme zatiaľ minuli Košickú Novú Ves, Beniakovce, na pravo sa rysovali Rozhanovce a pred nami Vajkovce. Košice pomaly zahmlieval opar, stávali sa pre fotografovanie nevhodným objektom. Na chvíľku nás zastihlo i bezvetrie a ostali sme stáť. Stačilo niekoľko pohľadov na okolité balóny. Ktorý je v akej výške a ktorým smerom letí. Podľa toho sa Braňo Končír rozhodol stúpnuť a chytiť vzdušný prúd, čo nás viedol nad dedinu a potom na blízke lúky. Z balóna pomaly vypúšťal teplý vzduch a my sme asi po hodine a štvrť od štartu pristáli v blízkosti cesty do Kráľoviec.
Po celý čas sme mali sprievodný tím. Išli v aute pod nami, na cestách sledovali náš let, občas sme sa spojili telefonicky. Kedy ako kam majú zabočiť a podobne. Keď sme pristáli, nacvičeným spôsobom sfúkli balón, zbalili ho a nastal čas na odvoz. Späť do košických rušných ulíc, čo majú tak ďaleko od pokoja znateľného už niekoľko sto metrov nad ich rozpáleným asfaltom. Teraz, keď píšem tento článok, sú asi 4 hodiny potom, čo sme pristáli, ale ešte akosi stále cítim niečo z tej atmosféry, ktorou nasiaknete, iba ak sledujete svet z balónového koša.
Slavomír Szabó
Klikni tu:
|
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
