(Košický samosprávny kraj – tlačová správa) - Za najväčšie pozitívum ročného pôsobenia Slovenska v EÚ sa dá z ekonomického hľadiska označiť možnosť prijímania podpory zo štrukturálnych a kohézneho fondu. Ako je na tom v týchto súvislostiach Košický samosprávny kraj, vysvetlil v rozhovore jeho predseda Rudolf Bauer.
Podarilo sa Košickému samosprávnemu kraju čerpať finančnú pomoc z Európskej únie?
Áno. Naše projekty boli úspešné a doteraz sme dostali z EÚ už viac ako 215 miliónov korún. Naposledy to boli prostriedky poskytnuté na vybudovanie podnikateľských inkubátorov v Moldave nad Bodvou, Gelnici a Spišskej Novej Vsi, ktorých prínos by mali občania týchto miest pocítiť už onedlho.
Ako sa to prejaví v praxi?
Ak máme na mysli podnikateľské inkubátory, najviac túto pomoc pocítia občania, ktorí si chcú založiť firmu, no sami by to nezvládli. Takí podnikatelia však relatívne rýchlo a ľahko vytvoria ďalšie pracovné príležitosti, čo je tiež príspevkom k zníženiu nezamestnanosti v danej oblasti kraja. V strednodobom horizonte sa dá uvažovať o tom, že aspoň z niektorých malých firiem by mohli vzniknúť aj stredné, či dokonca veľké firmy, čo by bolo veľkým prínosom.
Čo ďalšie projekty?
Som veľmi rád, že nám prešli aj iné a dostali sa do zásobníka úspešných projektov, na ktoré príde rad trochu neskôr. Ide o zámery investovať v školstve, konkrétne ide o modernizáciu SOU Poľnohospodárskeho v Pribeníku a gymnázia v Gelnici, teda v oblastiach, kde je každá investícia potrebná.
S akým objemom financií z projektov počíta KSK v najbližšom čase?
Máme podané ďalšie projekty v celkovej sume viac ako 700 miliónov korún, verím, že budú rovnako úspešné ako predošlé.
Mohli by ste spomenúť aspoň niektorý z nich?
Práve finalizujeme jeden väčší projekt pod názvom TECHNICOM. Pod touto skratkou sa skrýva výstavba nového vedecko–výskumného centra v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach v celkovej hodnote 195 mil. korún. V tejto súvislosti bol náš kraj odborníkmi označený ako jediný spomedzi slovenských krajov, ktorý má pripravený projekt úplne v súlade s Lisabonskou stratégiou. Naše ciele sú teda správne nadefinované, úlohou zostáva efektívne ich dotiahnuť do konca.
A ako sú na tom priemyselné parky v Košickom kraji?
Najlepšie vybudovaný je park v Kechneci. Do Košického samosprávneho kraja však prúdia ďalšie investície a prichádzajú stále noví investori. KSK má veľký záujem aj na rozvoji ďalších priemyselných parkov v celom kraji, či už v Spišskej Novej Vsi, Trebišove, Strážskom, Michalovciach, Rožňave, Valalikoch alebo Sobranciach. Bol by som rád, aby sa sieť priemyselných zón rozvíjala čo najrýchlejšie a v kraji nadobudla optimálne rozloženie.
Na čo dáva KSK pri tvorbe projektov najväčší dôraz?
V prvom rade na kvalitu. Podstatná je však aj integrovanosť projektov a ich trvalá udržateľnosť. Je dobré, ak sa jeden projekt dopåňa s druhým. Pri rozvoji niektorého z mikroregiónov sa snažíme, aby boli projekty v priamej nadväznosti na infraštruktúru i ľudské zdroje.
Na ktoré oblasti sa sústreďuje KSK pri tvorbe a podávaní projektov?
Sú to predovšetkým oblasti operačných programov. V základnej infraštruktúre hlavne občianska vybavenosť, t.j. rekonštrukcia objektov a zariadení v pôsobnosti KSK, ich modernizácia ale napríklad aj budovanie a rozširovanie verejne dostupných miest k internetu.
V programe Rozvoja ľudských zdrojov sa sústreďujeme na problematiku vzdelávania, rekvalifikáciu, budovanie informačného systému pre uplatnenie absolventov štúdia, profesionalizáciu investičných kapacít, vylepšenie manažérskych zručností alebo zvýšenie zamestnanosti a vzdelania Rómov.
Rozvoj ľudských zdrojov osobne považujem za veľmi dôležitý. Postupným vzdelávaním ľudí získame ďalších odborníkov a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí majú lepšie uplatnenie na trhu práce. V neposlednom rade sú to projekty rozvoja vidieka, ktorými chceme pomôcť zveľadiť a skvalitniť život občanov v obciach nášho kraja.
Ako hodnotíte projekty z dielne KSK?
Sú to kvalitné projekty, na ktorých pracujú kvalifikovaní odborníci z Odboru regionálneho rozvoja. Na tvorbe projektov sa však podieľajú ľudia aj z iných odborov Úradu KSK, ale aj lokálni partneri a Agentúra regionálneho rozvoja, ktorú sme zriadili práve pre tento účel.
Okrem toho, že ste na čele samosprávneho kraja, relatívne často musíte pracovať aj v Bruseli. Vyplýva to z vašich povinností predsedu Národnej delegácie Slovenskej republiky... Lobujete na pôde Výboru regiónov v Bruseli aj v prospech KSK?
Osobný kontakt je veľmi dôležitý aj pri takej inštitúcii, akou je Výbor regiónov. Stretávam sa s mnohými významnými európskymi politikmi, ktorí vedia o Slovensku a vedia už aj o Košickom kraji. Vymieňame si informácie a skúseností. Touto cestou dostávame aj množstvo ponúk participovať na spoločných projektoch. Pre KSK je výhodné prijať účasť na projektoch, do ktorých by sme sami nemali možnosť vstúpiť. Okrem toho má KSK v Bruseli už dlhšie aj vysunutú kanceláriu s jedným pracovníkom, ktorý má dokonalý prehľad o dianí v tejto sfére, čo prináša ďalšie ponuky na spoluprácu. Situácia sa vyvinula dokonca tak, že dnes už nie je ani v našich silách na všetky reagovať.
Pred niekoľkými dňami ste sa stretli so všetkými slovenskými županmi a českými hejtmanmi. Ako sme na tom v porovnaní s českými krajmi?
Základným rozdielom v prospech Slovenska je fakt, že u nás je územná samospráva oddelená od štátnych úradov, zatiaľ čo v ČR majú integrovaný systém verejnej správy. Napriek tomu je mnoho problémov spoločných; v Českej republike rovnako riešia skvalitnenie ciest 2. a 3. triedy či transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. V niečom sú samozrejme ďalej; napríklad pri riešení regionálnej železničnej dopravy, v ktorej my zatiaľ kompetencie na Slovensku nemáme.
Takéto stretnutia sú iste zaujímavou konfrontáciou... V čom Slovensko predbehlo ČR?
Predbehli sme ich v reformnom úsilí a príprave zdravotníckej či dôchodkovej reformy. Najviac nám azda „závidia“ daňovú reformu a ekonomické prostredie, nezaťažené vysokými daňami, ktoré je pre podnikateľov a občanov oveľa zaujímavejšie.
V poslednom prieskume prejavili najviac dôvery a sympatií Európskej Únii spomedzi krajín V4 práve občania Slovenska. Česi boli z na tom naopak najhoršie. Prečo je to podľa Vás tak?
¼udia, rok po vstupe do EÚ nepozorujú, že by sa naplnili katastrofické scenáre, ktorými nás strašili. Neprišlo k žiadnemu významnému zdražovaniu, naopak, niektoré tovary zlacneli a mladým ľuďom sa dostalo šance pre štúdium v zahraničí. Sme súčasťou trhu Európskej únie a Slovensko disponuje kvalifikovanou pracovnou silou. Aj preto domáci a zahraniční podnikatelia zistili, že sa u nás oplatí investovať a to nielen v okolí Bratislavy. Zlepšuje sa aj situácia na trhu práce a je len otázkou času, kedy úsilie v tejto oblasti prinesie svoje ovocie v plnej miere.
Uplynul rok od vstupu Slovenska do EÚ. Čo považujete v tomto období za najdôležitejšie pre KSK?
Predovšetkým vytvoriť nové pracovné príležitosti, aby občania nemuseli chodiť za prácou do zahraničia. Na druhej strane by som rád vyzval študentov a ďalších ľudí, aby sa nebáli na nejaký čas, rok – dva, načerpať v krajinách únie nové skúsenosti a poznatky, ktoré by potom využili doma v prospech svojho kraja, v prospech Slovenska.
Text a foto: ¼ubomír Lehotský |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
