Vznikom samosprávnych krajov nastal problém, kde majú nové úrady pre správu vyšších územných celkov sídliť. To sa na Slovensku natrvalo podarilo najrýchlejšie vyriešiť v Košiciach, kde od 15. júla 2002 začal úrad kompletne pôsobiť vo vlastných priestoroch.
Ako sme ešte v marci informovali, mestské zastupiteľstvo v rámci 580 miliónovej pôžičky od štátu na reštruktualizáciu dlhov mesta previedlo Divíznu budovu na Námestí Maratónu mieru č.1 štátu. Keďže štát má zo zákona povinnosť pre tieto úrady sídla, táto budova sa ďalej stala majetkom Košického samosprávneho kraja (KSK).
Šesť týždňov trvala čiastočná rekonštrukcia vnútorných priestorov tak, aby sa tu úrad mohol nasťahovať. Ako uviedol predseda KSK Rudolf Bauer, vyžiadalo si to investície presahujúce 10 miliónov Sk, najväčšie položky tvorila elektroinštalácia a kúrenie. Ïalšie sťahovanie trvalo dva týždne, predseda sa sťahoval ako posledný.
Desať miliónov však nie je jediná čiastka, ktorú si budova vyžaduje. Ïalších asi 10 miliónov bude úrad do budovy investovať ešte toho roku, prízemie a suterén ešte neprešli celkovou rekonštrukciou. Potrebné je vybudovať aj výťah, ktorý by mohol slúžiť aj imobilným občanom. Investície na budúci rok sa budú pohybovať odhadom okolo 20 miliónov.
„Niektoré časti budovy sú v takom stave, že je potrebné zvažovať bezpečnosť pri vstupe do budovy,“ uviedol Rudolf Bauer na margo fasády. „Aj strecha si vyžaduje rýchle investície, investujeme však do vlastného majetku.“
Na úrade v súčasnosti pracuje 71 ľudí, počet sa bude presunom kompetencií z krajského úradu zvyšovať. Pre zaujímavosť: pracuje tu 42 žien a 29 mužov, 48 zamestnancov má vysokoškolské vzdelanie a 23 stredoškolské. V súčasnosti najviac ľudí pracuje na odbore regionálneho rozvoja.
K 1. júlu patrí pod správu Úradu KSK už aj 112 škôl a školských zariadení, 27 sociálnych zariadení a 5 zdravotníckych škôl.
Rudolf Bauer vyjadril nespokojnosť s centralizáciou moci v štáte, ktorá sa týka predovšetkým prerozdeľovania peňazí. Aj keď samosprávne kraje vznikli ako nástroj decentralizácie štátnej moci, „obrovské percento finančných prostriedkov ostáva v Bratislave.“
Aj preto Rudolf Bauer v týchto dňoch napísal otvorený list predsedom politických strán, ktoré majú šancu dostať sa v ďalších parlamentných voľbách do NR SR. Vyzýva k ich regionálnej solidarite. Z listu vyberáme:
„Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi narástli do znepokojivých rozmerov, roztváranie nožníc tohto nepomeru pokračuje. Najpostihnutejšie sú východné kraje Slovenska. Dlhodobo je tu najvyššia miera nezamestnanosti. Väčšina ľudí tu pracuje za minimálnu mzdu. Neinvestuje sa do budovania infraštruktúry v takej miere, ako v iných častiach Slovenska. Kraje opúšťajú hlavne mladí ľudia. Odchádzajú za prácou buď do západoslovenských regiónov, alebo do zahraničia. Jestvujúce nároky na sociálnu sieť budú stúpať, pribudne prestarnutého obyvateľstva, vzrastú náklady na zdravotnú starostlivosť.“
Keďže jedným z hlavných pilierov Európskej únie je solidarita a Slovensko má o členstvo v EÚ záujem, predseda Bauer vyzval predsedov politických strán, aby pri budúcom zostavovaní vlády zakomponovali do jej programu dôslednejšie uplatňovanie princípu solidarity s regiónmi Slovenska ako základ, na ktorom sa bude budovať.
15. 7. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
