Obec Dargov sa nachádza približne 30 km východne od Košíc v údolí potoka Trnavka v Slanských vrchoch.

História

Vznik obce Dargov je možné pomerne presne datovať. Ide o tridsiate až štyridsiate roky 14. storočia. Pôvodná dedina však mala iné meno. Vzhľadom na pomery vtedajšieho Uhorska bol jej názov v maďarčine a v preklade znamenal Albertova Poruba. Zemepisná poloha Albertovej Poruby je identická so súčasnou obcou Dargou a jej zakladateľom bol šoltýs Albert. Táto dedina existovala už v polovici 14. storočia, pričom u dobových listín mapujúcich dané územie vieme, že v dvadsiatych rokoch tohto storočia tu ešte nebolo žiadne osídlenie.

Už v 15. storočí sa v listinách objavuje dedina pod novým názvom – Dargo. Z tohto obdobia poznáme listinu, ktorá bola vystavená v roku 1441 a pojednáva o odvedení dane. Dargovskí sedliaci zaplatili kráľovi daň sedem zlatých. Pravdepodobne ide o kráľa Vladislava Jagelovského, pretože toho si po smrti kráľa Albrechta zvolili uhorskí šľachtici, i keď v roku 1440 bol korunovaný, ale neuznaný Albrechtov syn Ladislav Pohrobok. Ten si rešpekt a uznanie uhorských stavov získal až v roku 1453.

Podľa výšky dane sa je možno domnievať, že v Dargove žilo a hospodárilo do desať sedliackych rodín. Potom však počet obyvateľov klesol. Obce sa zdaňovali od porty, pričom pod termínom porta sa rozumie široká sedliacka brána vedúca do gazdovského dvora, cez ktorú môže prejsť naložený voz. Jedna porta teda zvyčajne znamenala jednu sedliacku usadlosť, kde žil sedliak s rodinou i služobníctvom.

V roku 1567 bolo v obci len 2 a pol porty, teda dva úplné hospodárske statky a jeden nekompletný, čiže plne nefunkčný. Minimálne tri usadlosti boli opustené. V roku 1582 tu bolo len jeden a pol porty. V roku 1600 tu žilo len deväť obývaných poddanských domov. Zaujímavá je listina z roku 1601, podľa ktorej mali poddaní možnosť platiť daň dreveným uhlím. To aj potvrdzuje smerovanie dediny, ktorá sa síce z časti zaoberala aj poľnohospodárstvom, avšak vzhľadom na okolité bohaté lesy sa tunajší obyvatelia vo večšej miere živili ako drevorubači a uhliari.

Obec bola vo vlastníctve sečovských šľachticov rodu Bokša a v ich majetku čiastočne zotrvala až do 17. storočia. Iba čiastočne, pretože už 16. storočí časť dediny vlastnili páni z Perína. Ich diel neskôr prešiel do majetku rodu Drugetovcov, ktorí ho vlastnili do konca 17. storočia.

Približne v roku 1715 stálo v Dargove sedem domov, avšak v roku 1720 tu už nežil nikto a dedina dočasne zanikla. Stalo sa tak najmä v dôsledku uhorských stavovských povstaní. Mnoho poddaných vstúpilo medzi kurucov Františka II. Rákociho. Naviac, v danom období zúril v severnom Uhorsku mor, ktorý spolu s vojnou vyľudnil nie jednu dedinu.

Pamätník Dargov

Nad obcou v smere na Košice sa v Dargovskom priesmyku nachádza pamätník padlých hrdinov II. svetovej vojny. V januári 1945 totiž práve na týchto miestach zúrili kruté boje o vstup do Košickej kotliny.

Autorom súsošia je akademický sochár Vojtech Löffler a autorom kompletného architektonického riešenia je akad. Arch. B. Janský. Súsošie bolo postavené v rokoch 1954 – 1955.

V blízkosti pamätníku sa nachádzajú aj dva tanky patriace do výzbroje vtedajšej sovietskej armády.