Mauzóleum Andrássyovcov

Vstupné do mauzólea je 20 Sk pre dospelých, 10 Sk pred deti od 6 do 15 rokov.

Otváracie hodiny:
1.5. - 31.10 - od 8,50 do 16,30
1.11. - 30.4. - od 9,00 do 14,30
V pondelok je zatvorené.

Telefón: 058/ 732 20 34

Dejiny Rod Andrássyovcov pochádza zo Sedmohradska. Prvý člen tohto rodu, ktorý sa objavil v starom Uhorsku bol Peter Andrássy. Slúžil v Komárne. Ten prišiel v roku 1578 na hrad Krásna Hôrka, aby ho spravoval. Rod bebekovcov, ktorý vlastnil hrad predtým, vymrel. V roku 1585 dostal rod Andrássyovcov hrad na 10 rokov ako zálohu. V roku 1642 rodine hrad a priľahlé panstvá venoval cisár Ferdinand III.

Mauzóleum, ktoré tu predstavujeme, vlastne vzniklo na základe rodinného konfliktu. Dionýz Andrássy (narodený 18. 11. 1835) bol predurčený na diplomatickú kariéru. V 60-tych rokoch sa dal zapísať na viedenskú východnú akadémiu. Tam sa počas štúdií dostal spod vplyvu svojho rodu a zoznámil sa so študentkou konzervatória Františkou Hablavcovou. Tá síce bola dcérou riaditeľa konzervatória, ale nepochádzala zo šľachtického rodu. Z toho dôvodu rodičia nesúhlasili so svadbou. Dionýz a Františka sa však tajne zosobášili 6. apríla 1866 v Pise.

Otec Juraj Andrássy sa poriadne nahneval a syna vydedil. V tom čase to bol škandál a tak sa stalo, že jediným dedičom sa mal stať druhorodený syn Juraj V.

V roku 1871 však brat Juraj V. zomrel po ťažkej chorobe a Dionýz bol opäť prijatý za syna a právoplatného dediča. O rok na to zomrel aj Dionýzov otec. Dionýz a Ftaniška sa utiahli do Döblingu, kde žili pomerne skromne a venovali sa predovšetkým umeniu. Dionýz bol naviac stálym členom parlamentu. Statky Andrássyovcov z Krásnej hôrky riadil ich priateľ a advokát Štefan Sulyovszky.

Dionýz a Františka nemali deti, svoj čas a energiu preto okrem umenia venovali aj pomoci trpiacim ľuďom. Podporovali školy, škôlky, kostoly, nemocnice a starobince. Najväčšie aktivity vykonávali práve v oblasti Gemeru.

Františka zomrela 26. 10. 1902 ako 64 ročná. Vtedy sa Dionýz vrátil na Gemer. Andrássyovci sú pochovaní v rodinnej krypte na Krásnej Hôrke, kde mohol dať pokojne uložiť aj Františkine pozostatky. Rozhodol sa však vybudovať samostatné mauzóleum pre ňu i pre seba. Odzrkadlilo to jeho filozofiu, podľa ktorej prežil väčšinu svojho života v izolácii od rodiny. Nestotožnil sa so šľachtickou filozofiou, že účelom života je zhromažďovanie majetku. Preto sa i rozhodol, že Františka a on budú mať spoločné izolované pohrebné miesto.

Mauzóleum

Je to jedna z najhodnotnejších stavieb secesného umenia na Slovensku. Projektovú dokumentáciu vyhotovil architekt Richard Berndl, realizátorom stavby bol Karol Sczmucker. Sochy a kamenné sarkofágy zhotovil Adolf Mayerhofer. Všetci pochádzali z Mníchova.

Okolie stavby tvorí malý, ale pekný park s orgovánovým živým plotom a alejou líp. Vchod stážia vysoké sochy anjelov so spustenými plamennými mečmi.

Obdivuhodne pôsobí interiér. Pri dvoch bohato zdobených sarkofágoch z bieleho mramoru tu nájdete drahé kamene z rôznych častí sveta.

Na stenách sa nachádza čierny švajčiarsky mramor, biely skyros z Grécka, červený fľakatý mramor z talianska, ružový z Maďarska, žltý zo Sedmohradska, svetlozelený z Mexika a pálivo červený z Tuniska.

Majstrovským dielom je aj oltár a pozlátená kopula stavby. V strede oltára je z florentskej mramorovej mozaiky vykladaný obraz sv. Františky.