História objavenia a sprístupnenia jaskyne

V roku 1926 Ján Majko, príslušník pohraničnej stráže, spolu s pražskými skautmi preskúmal dno Starej Domice, kadiaľ sa dostal do novej chodby, dlhej asi len 15 metrov. Potom končila. 3. októbra 1926 tu však previedol s ďalšími členmi ďalší výskum až sa dostal do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmali aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu.

Prvé predmety po jaskynnom človeku tu našla 10. októbra 1926 výprava J. Kryla z Plešivca.

V roku 1927 - 78. zbor Slovenskej ligy v Plešivci založil 106. zbor v Dlhej Vsi a vytvorili sekciu pre ochranu hosúsovských jaskýň. Nasledovala úprava vchodu, aby bolo možné jaskyňu sprístupniť.

Spojenie s už známou jaskyňu Baradla sa potvrdilo prieskumom až v roku 1932. V tom istom roku uviedli do prevádzky prvú časť prehliadky, spojenú s plavbou, pričom ešte bolo nutné v podzemí zamerať presný prechod štátnych hraníc.

Po viedenskej arbitráži pripadlo územie k Maďarsku, v čase krutých bojov II. svetovej vojny sa v jaskyni ukrývalo vojsko a kone. O tento úsek sa bojovalo celých šesť týždňov.

V roku 1945 sa začala systematická úprava jaskyne pre návštevníkov, sprístupnená bola v roku v roku 1946. Domicu spravoval Klub slovenských lyžiarov a turistov, od roku 1951 Slovakotour. V roku 1954 však prietrž mračien jaskyňu zaplavila a zničila elektrické vedenie. Následky sa však podarilo pomerne rýchlo odstrániť.

V rokoch 1966 - 1969 spravovala jaskyňu Speleologická sekcia Východoslovenského múzea v Košiciach. Od roku 1970 je to Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.

Posledná veľká záplava jaskyne bola v roku 1981 a spôsobila, že bolo nutné vybudovať novú prístupovú halu. Od roku 1995 je Domica zaradená do Svetového prírodného dedičstva UNESCO.