magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Krásna Hôrka

Návštevné hodiny a poloha

1.5. - 31.10 - od 8,50 do 16,30
1.11. - 30.4. - od 9,00 do 14,30
V pondelok je zatvorené.

Hrad Krásna Hôrka sa nachádza asi 60 km od Košíc na vŕšku nad obcou Krásnohorské podhradie v okrese Rožnava. V roku 1961 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sa tu nachádza celoročne otvorené múzeum. V lete sú jeho neoddeliteľnou súčasťou atrakcie ako kolotoč, alebo jazda na koni.

Krásna Hôrka je typickým príkladom šľachtického hradu, ktorý v minulosti tvoril správne stredisko priľahlého regiónu. Práve tadiaľ viedla dôležitá obchodná cesta medzi Sedmohradskom a Poľskom.

Dejiny

Po tatárskom vpáde v roku 1241 kráľ Béla IV. Prehla bitku pri blízkej rieke Slaná. I tak štedro obdaril svojich prívržencov a 5. VI. 1243 daroval veľkú časť toho kraja bratom Filipovi a Detrichovi Szárovi z rodu Ákošovcov. Tomuto rodu sa od začiatku 14. storočia hovorilo Bebekovci.

V roku 1290 Ákošovci predali časť majetku okolo Brzotína rodu Márriássyovcov, ktorí vlastnili veľké majetky na Spiši. Po roku 1320 ale nastáva spor Bebekovcov a Márriássyovcov o znovuzískanie predaného majetku. V listine z roku 1322 je uvedené, že Bebekovci Krásnu Hôrku Márriásyovcom predali, ale v listine z roku 1341 sa spomína hrad Krásna Hôrka už ako majetok Bebekovcov. Termín hrad sa prvýkrát spomína v listine z roku 1333, predtým to bolo vždy iba panstvo. Je však pravdepodobné, že hrad tu stál už v roku 1320, iba nebol označený týmto termínom.

Bebekovci boli na danom území takmer neobmedzení páni a ich majetok z generácie na generáciu narastal aj vďaka tomu, že počas rôznych vojen o kráľovský uhorský trón často prebehovali zo strany na stranu tak, aby boli spojení s víťazom. Týkalo sa to bojov medzi Ladislavom Pohrobkom s Hunaydyovcami, alebo Ferdinanda Habsburského a Jánom Zápoľským.

Keď cisár Ferdinand ticho súhlasil s tým, aby Turci obsadili Bebekov hrad vo Fiľakove, Bebekovci sa na cisára nahnevali a spojili sa s Turkami. I keď v bitke o Krásnu Hôrku porazil cisárové vojská, nakoniec musel František Bebek opustiť Gemer a usadiť sa v Sedmohradsku, kde bol v roku 1558 zavraždený.

Jeho syn Juraj Bebek dostal od cisára Františka milosť. V roku 1567 však zomrel v Sedmohradsku bez potomka a tým vymrel rod Bebekovcov.

V roku 1578 sa stal hradným kapitánom Krásnej Hôrky Peter Andrássy, v roku 1642 dostali hrad do vlastníctva jeho synovia. Posledným z rodu Andrássyovcov, ktorý hrad obýval bol Štefan III. V roku 1817 však Krásna Hôrka vyhorela. V roku 1857 tu Juraj Andrássy po čiastočnej rekonštrukcii zriadil rodové múzeum, ktoré bolo po roku 1875 prístupné verejnosti.

Múzeum

Súčasné zbierky múzea Krásna Hôrka zahŕňajú exponáty od doby kamennej až po začiatok 20. storočia. Nálezy osídlenia Gemera totiž siahajú až do doby 4000 rokov pred našim letopočtom. Svedčia o tom archeologické výskumy v jaskyniach Domica a Ardovo. Bohaté sú aj nálezy z doby bronzovej.

Stredovej je zastúpený exponátmi od 13. storočia. Zo zbraní zaujmú napríklad románske a gotické meče, drôtené košele, ale aj plnoplátové rytierske brnenia z čias vrcholnej a pozdnej gotiky. Svoj priestor tu má aj stredoveká väznica, remeselnícke výrobky a mincovňa na razenie falošných mincí.

Značná časť expozície je venovaná maliarskym dielam starých majstrov. Z portrétnej tvorby tu nájdete obrazy významných majiteľov hradu, ich rodinných príslušníkov i európskych panovníkov.

Vysoko sa hodnotí zbierka barokového, rokokového a secesného nábytku, tiež hudobných nástrojov.

Pomerne rozsiahla časť expozície je venovaná pamiatkam posledných Andrássyovcov - Dionýza a Francisky. Franciska nebola šľachtického rodu (bola operná speváčka) a po svadbe rodina vydedila Dionýza, ale po piatich rokoch ho opäť prijala za svojho. Dionýz i tak nechal pre seba a manželku postaviť samostatné mauzóleum mimo hradu.

Záverečné časti prehliadky hradu tvoria rodinná krypta Andrássyovcov a baroková hradná kaplnka, v ktorej sa nachádza sklenený sarkofág Zsófie Serédyovej s mumifikovanou mŕtvou. Jej telo sa zachovalo vďaka prúdeniu vzduchu a kvapkajúcej vápenatej vode, takže sa mumifikovalo prirodzeným spôsobom. Nebohá má zdvihnutú ruku, čo sa v minulosti pripisovalo legende, že ruku pozdvihla pred synom, keď zaútočil na otca. Pravda je však taká, že v truhle mala pod rukou podloženú Bibliu. Biblia rokmi zhnila, ale ruka jej ostala v tejto polohe.

sivo

Riport z návštevy hradu v júli 2003

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected]