Mestská časť Košice - Sever je plochou najväčšia v Košiciach a má rozlohu približne 56 štvorcových kilometrov. Nachádza sa v severnej časti mesta. Zahŕňa obytné zóny každého charakteru, patrí tu aj sídlisko Podhradová. Táto časť mesta sa vyznačuje vysokým vekovým priemerom. Z približne 22 000 obyvateľov (štatistický údaj - rok 1999) asi 9 000 je v dôchodkovom veku.

Hranicu správneho územia mč Košice-Sever tvorí z východnej strany rieka Hornád s hranica s mč Košice-Kavečany až po hranicu mestského okresu. Z južnej strany ju delia mč Košice-Staré mesto, Košice-Západ, Košice-Sídlisko KVP, Košice-Myslava, Letná ulica, časť Triedy SNP pri Amfiteátri, Račí potok, územie nad jazdeckým areálom, Čičkami až po hranice okresu. Zo západnej strany je ohraničená hranicou okresu.

Presný opis hraníc mestskej časti podľa Štatútu mesta Košice:

Zo západu hranicu tvorí okresná hranica, zo severu je vklinené územie Kavečian, vymedzené katastrálnou hranicou, ďalej v krátkom úseku pokračuje po okresnej hranici. Z východnej strany vedie po katastrálnej hranici Ťahanoviec (po Hornáde). Pokračuje južne po spoločnej hranici mestskej časti Sídliska Ťahanovce - po východnom brehu Hornádu po Rampovú ulicu, po ktorej pokračuje západným smerom po jej južnej strane. Ďalej vedie po južnej strane ulíc časti Alvinczyho, Slovenskej jednoty. Na konci tejto ulice prechádza po východnej strane Komenského ulice - po priečelí budov, odkiaľ križuje Komenského ulicu na severnú stranu Letnej ulice, po ktorej vedie severnou stranou chodníka po Starú spišskú cestu, ktorú križuje a smerom južným pokračuje po chodníku pod Amfiteátrom (v dĺžke asi 100 m), po ktorom vedie zároveň katastrálna hranica. Ďalej pokračuje smerom západným po katastrálnej hranici, ktorá je zároveň aj okresnou hranicou. Hranica vedie južne od ulice Račí potok (za garážami). Západne od elektrickej rozvodne zachádza na južný koniec súvislej zástavby rodinných domov na južnej strane ulice Račí potok. Na konci tejto skupiny rodinných domov hranica sa vracia do údolia Račieho potoka - na južnú stranu súbežnej poľnej cesty (v dĺžke asi 210 m). Ďalej je hranica MČ totožná s katastrálnou hranicou a zároveň tvorí okresnú hranicu. Obchádza z juhu záhradkársku lokalitu v údolí, potom voľne sa nadviaže na oplotenie jazdeckého areálu. Po tomto oplotení katastrálna hranica vedie až po severný cíp jazdeckého areálu, odkiaľ pokračuje južne po jeho oplotení v dĺžke približne 160 m. Ďalej hranica prechádza na severnú stranu poľnej cesty (parc. číslo 5668 a 5655). Zo severného konca poľnej cesty prechádza hranica na južnú stranu poľnej cesty (parc. číslo 5555). Poľné cesty vedú od jazdeckého areálu po severnej strane záhradiek až na severozápadný cíp záhradkárskej skupiny s parc. č. 5556 až 5595/2 ev. 5500/7 a pokračuje po ich západnej majetkovej hranici smerom južným. Z juhozápadného cípu záhradkárskej lokality hranica pokračuje po panelovú cestu a na jej severnej strane vznikne trojchotár MČ Sever, Západ a sídliska KVP.

Z uvedeného spoločného bodu hranica pokračuje po južnej strane panelovej cesty až po styk s hranicami MČ ev. s katastrálnymi hranicami Severu, sídliska KVP (t. č. katastrálne územie Západ) a Myslavy.

Hranica pokračuje západne po katastrálnej hranici, ktorá vedie po južnej strane panelovej cesty, v ďalšom prechádza na severnú stranu poľnej cesty s parcelným číslom 2236. Ďalej pokračuje po severnom okraji krovinami zarastených parciel 1712, 1713, 1710 a 1704, na ktorom pôvodná katastrálna hranica v severnom cípe parcely končí a prechádza cez Kamenný potok spevnenou cestou na jej severný okraj (parc. č. 5417). Touto cestou vedie k záhradkárskej lokalite Girbeš, ktorú obchádza po okraji lesa, ev. po vonkajšom oplotení jednotlivých záhradiek. Na západnej strane tejto lokality hranica sa vracia na pôvodnú cestu a opäť pokračuje na jej severnej strane západným smerom približne 230 m a uzatvára hranicu medzi MČ Sever a MČ Myslava.

Prevažné územie mestskej časti pokrývajú lesy, ktoré ponúkajú veľmi pekné miesta na oddych a rekreáciu. V tejto lokalite sa nachádzajú oddychovorekreačné areály Anička, Alpinka, Čermeľ, Bankov a Jahodná. Všetky vytvárajú podmienky na turistiku, zimné či letné športy.

Severne od zastavanej časti mesta, na vrchole kopca Hradová - medzi údolím rieky Hornád a Čermeľského potoka - sa nachádzajú zvyšky stredovekého hradu. Miesto pre jeho postavenie bolo v stredoveku zo strategického hľadiska veľmi výhodné. Kopec sa vypína priamo nad mestom, poskytuje výborný výhľad do Košickej kotliny a možnosť kontroly dvoch veľmi významných obchodných ciest, vedúcich od balkánu cez Potiskú nížinu na Spiš a do Pruska, alebo cez Halič do Ruska. Výstavba hradu sa začala pravdepodobne koncom 13. storočia. Hradisko na Hradovej typologicky nezapadá do systému stredovekých feudálnych hradov a o jeho dobudovaní, či reálnom využití zatiaľ nemáme ani presné poznatky. Okrem ruín sa tu v súčasnosti nachádza aj výhliadková veža.

Medzi najstaršie významné pamiatky v tejto mestskej časti patrí barokový kostol na Kalvárii, postavený v rokoch 1736 - 1750. Vedie k nemu chodník so 16 kaplnkami, ktoré zobrazujú krížovú cestu. Vznikli koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia. V druhej polovici 19. storočia ich upravili ako rodinné krypty. Kalvária je známa ako pútnické miesto.

Severne od tohto kostola stojí kaplnka sv. Rozálie. Bola ostavená v rokoch 1714 - 1715 ako spomienka na mor, ktorý zúril v meste v rokoch 1707 - 1711. Katolícka baroková stavba je vybavená oltárom s obrazmi sv. Svorada a sv. Beňadika. Po vytvorení cintorína Rozália sa kostolík stal cintorínskou kaplnkou.

Na území mestskej časti Košice-Sever sa nachádza aj Botanická záhrada, Štadión Lokomotívy a Zimný štadión Lokomotívy.

Ďalšie linky z mestkej časti Košice-Sever:
Minerálny pameň na Aničke, zvaný Gajdovka
Detský areál a minigolf Classic