Pevnými historickými administratívnymi celkami ustálenými už v stredoveku boli v Uhorsku stolice, župy. Územie dnešnej SR bolo na začiatku 20. storočia rozdelené na 20 stolíc. Obec Ťahanovce sa nachádzala Abovsko-turnianskej župe. Pred rokom 1249 tu dostali výsady nemeckí kolonisti. Dvaja z košických kolonistov Samphleben a Obl dostali v roku 1261 osobitú donáciu na územie "Vyšných Košíc", t.j. Hradovej, medzi Hornádom a Čermeľom.

Obec sa vyvinula z osady, na pravom brehu Hornádu, spomínanej už v r. 1263, patriacej do majetku vetvy Abovcov. Názov obce je podľa osobného mena Tehan. V roku 1351 patrila znova svinickým Abovcom, od r. 1397 mestu Košice, ktoré v roku 1399 vymohlo pre Ťahanovčanov práva košických mešťanov. V polovici 17. storočia tu bývalo 27 gazdov, 29 želiarov a 11 usadlostí bolo opustených. V roku 1772 tu žilo 36 gazdov a 13 želiarov, v roku 1828 tu stálo 112 domov a žilo 878 obyvateľov. Zaoberali sa zeleninárstvom, ovocinárstvom i povozníctvom a zásobovali hlinou košických hrnčiarov.

V 20. storočí tu vybudovali magnezitku. V rámci Viedenskej arbitráže, v rokoch 1938 - 1945, boli Ťahanovce spolu s Košiciami pripradené k hortyovskému maďarsku. Hranica viedla za terajším ťahanovským železničným tunelom na vrch Chvalabohu. V mieste hranice boli vysekané stromy v páse širokom niekoľko metrov. Ešte aj dnes možno na základe stromového porastu určiť, kadiaľ prebiehala. Jednotné roľnícke družstvo založené v roku 1957 sa v roku 1960 zmenilo na štátne majetky. V roku 1969 boli Ťahanovce priradené ku Košiciam. Okrem magnezitky veľkú časť obyvateľov obce zamestnávali aj Vinárske závody Košice. Oba podniky už skrachovali. Začiatkom roku 2000 mala obce Ťahanovce, už ako mestská časť Košic, približne 1720 obyvateľov, z toho 336 školopovinných detí.

Ťahanovce boli približne 40 rokov postihnuté stavebnou uzávierkou, pretože v súlade s plánom rozvoja mesta Košice, boli odsúdené na likvidáciu. Tesne za poslednými domami a miestnym cintorínom vyrástlo nové sídlisko, dnes samostatná mestská časť: Košice - mestská časť sídlisko Ťahanovce. Stavebná uzávierka obce skončila až v roku 1990, čo má za následok prevahu starších domov nad novými, ale i zlý stav vnútroobecných komunikácií. Aj z tohoto dôvodu má Miestny úrad mestskej časti obce Ťahanovce zťaženú úlohu v porovnaní s inými časťami Košíc.

Archeológia, pamiatky a zaujímavosti:
v lokalite Ťahanoviec existujú bližšie neurčené mohylové násypy
stála tu - dnes už neexistujúca - budova fary z r. 1795
Kostol sv. Anny, r.k. neskoroklasický z r. 1850
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Dom smútku - niekdajšia modlitebňa III. rádu sv. Františka
Pomník padlým vojakom II. svetovej vojny
Stĺp mieru ( v areáli materskej školy)
V blízskosti Ťahanoviec (nad niekdajším miestom obce) hrádok Mateja Korvína

Všeobecné údaje
Prehľad počtu obyvateľov:
r.1857 - 965 obyvateľov / 102 domov
1869 - 1083
1880 - 1354
1890 - 1431
1900 - 1562
1910 - 1667
1921 - 1588
1930 - 2093
1940 - 1951
1948 - 2051
1961 - 2626
1999 - 1723

V minulosti vyvinuté pomenovania časti obce: Hájik, Jarok, Na valale, Pod vinice, Pod záhradami, Pri novej škole. Nové názvy ulíc po pričlenení ku Košiciam v danom poradí: Na hájiku, Jazvečia, Ťahanovská, Brusnicová, Repná, Želiarska Staré a inojazyčné kedysi používané názvy obce:

r. 1263 predium TEHAN
1293 possesio THEHAN
1355 villa TECHAN
1399 THEHAAN
1773 TÉHANY, CZAHANOWCZE
1786 TÉHÁNY, CZAHANOWECZ
1808 TEHÁNY, TAHANOWCE
1863 TIHANY
1873 TIHÁNY
1877 - 1882 TIHANY
1888 ABAÚJTIHÁNY
1892 - 1902 TIHANY 1907 - 1913 HERNÁDTIHANY
1920 - 1938 ŤAHANOVCE
1938 - 1945 HERNÁDTIHANY
1945 - 2000 ŤAHANOVCE

Použitá literatúra:
I. PhDr. Milan Majtán, DrSc., Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov, Bratislava, Veda-SAV, 1972, str. 204 II. Encyklopedický ústav SAV, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II.,Bratislava, Veda-SAV, 1977, str. 60-77