História

Súčastná mestská časť Košice - Vyšné Opátske sa v podstate skladá z časi katastra východného územia mesta Košice, ktoré je známe pod menom Nižná Úvrať a z historickej obce Vyšné Opátske.

Historická obec Vyšné Opátske vznikla na území, ktoré patrilo Benediktínskemu opátstvu z Krásnej nad Hornádom. Prvá písomná zmienka o území terajšej obce pochádza z roku 1344. Vtedy Peter, opát z Krásnej nad Hornádom, povolil v miestach Vyšného Opátskeho budovanie viníc pod podmienkou, že budú opátstvu odvádzať desiatkové dane a za každý sud s obsahom 120 gbelov ešte zaplatia po 2 groše s tým, že ak to nesplnia, budú povinní odviesť 12 grošov.

Takto vinice vznikali na území, kde sa postupne v dôsledku tohto osídlenia vytvorila dedina s názvom Vyšné Opátske. To si však vyžiadalo pomerne dlhý čas. Je veľmi pravdepodobné, že na území tejto historickej obce stáli už nejaké budovy v čase stredoveku. Prví tunajší obyvatelia boli prevažne pôvodní Košičania, ktorí mali o pestovanie viniča najväčší záujem. Išlo o kultivovanú zem, ale trvalejšia, či rozľahlešia osada tu nevznikla. Svedčia o tom aj portálne súpisy, ktoré v týchto miestach nespomínajú žiadnu obec ani v rokoch 1427, 1553, ba ani v rokoch 1715 a 1720. Prvá zmienka, ktorá nepojednáva len o osídľovaní územia, ale rovno o obci, pochádza z roku 1746. Vtedy sa uvádza ako fília farnosti v Krásnej nad Hornádom.

Lexikón obcí z roku 1773 uvádza súčasnú obec Vyšné Opátske pod maďarským názvom Azilvás Apáthi, pričom v popise ju uvádza ako dedinu, kde sa hovorí prevažne po slovensky. Vychádzajú zo spomenutých údajov môžeme konštatovať, že kultivovaná a čiastočne osídlená zem Vyšné Opátske sa zmenila na dedinu až po roku 1720, pričom tu žili väčšinou Slováci.

Čo sa týka názvu obce, ten je odvodený od ôvodného chotárneho názvu, ktorým sa označovala zem, pole, nachádzajúce sa na tomto pôvodnom území. Časť mena Opátske značí - patriace opátstvu. Prívlastok v maďarskom názve "Szilvás" pochádza od slova slivka, čo súvisí so skutočnosťou, že sa tu nachádzali aj slivkové sady.

Začiatkom 18. storočia v dôsledku protihabsburských povstaní pod vedením Františka II. Rákociho, ale aj v dôsledku morovej epidémie nastalo veľké vyľudnenie v okolí Košíc, viaceré obce ostali prakticky bez obyvateľov. Tieto dejinné udalosti sa vo Vyšnom Opátskom prejavili do tej miery, že tu nebolo dosť pracovných síl na obrábanie viníc a vinohradníctvo v tejto obasti už nikdy nenadobulo predchádzajúce rozmery.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo